kanonický príd.
kanonierka -y -rok ž.
kanonizácia -ie ž. cirk. vyhlásenie za svätého, svätorečenie: k. troch košických mučeníkov
kanónový príd.: k-á paľba;
kánon -u m.
1. súbor všeobecne platných zásad, norma: básnický k.
2. cirk. zoznam inšpirovaných bibl. spisov
3. teol. pravda viery záväzne predložená v cirk. dokumentoch
4. liturg. ústredná časť omše s eucharistickou modlitbou: Rímsky k.
5. hud. forma, pri kt. sa v slede hlasov opakujú za sebou rovnaké melodické a rytmické postupy;
kánonický príd.: k-é biblické spisy;
k-é právo cirkevné
kanonier [‑ňier] ‑a m.; kanonierka ‑y ‑rok ž.; kanoniersky
kanonizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
kanonizácia ‑ie ž.; kanonizačný
kanonáda ‑y ‑nád ž.
kanónik, kanónček ‑a m.