hrom -u m. mocný, dunivý zvuk sprevádzajúci blesk;
hovor. úder blesku: h-y bijú;
hovor. zabil ho h.;
expr. (ba) h-a! silný zápor
● ako h. z jasného neba nečakane, prekvapujúco;
hľadieť ako h. do buka, duba zamračene;
(urobiť niečo,) aj keby h-y bili v každom prípade;
zvolávať na niekoho h-y-blesky hromžiť;
expr. v zahrešeniach: sto h-ov! h. a peklo!
hromada -y -mád ž.
1. hŕba (význ. 1), kopa: h. dreva, nosiť veci na h-u
2. expr. veľké množstvo, hŕba (význ. 2), kopa: h. ľudí, peňazí
● pejor. (po)hádzať všetko, všetkých na jednu h-u rovnako (zle) (z)hodnotiť;
hromadiť nedok. zhromažďovať vo väčšom množstve: h. potraviny, kapitál
// hromadiť sa: na dvore sa h-ia smeti kopia sa;
otázky sa h-ia pribúda ich
hromadne prísl.: h. sa prihlasovať;
hromadnosť -i ž.
hromnička -y -čiek ž. hovor. hromničná svieca
hromobitie -ia s. opakované údery blesku, blýskanie a silné hrmenie
hromský príd. hovor. expr. naničhodný, potvorský: h-á robota!
Hromoš ‑a L ‑i m.; Hromošan ‑a mn. ‑ia m.; Hromošanka ‑y ‑niek ž.; hromošský
hrom ‑u m.; hromový; hromovo, hromove prísl.
hromadiť ‑í ‑ia dok.nedok.; hromadiť sa
hromadný; hromadne prísl.; hromadnosť ‑i ž.
hromnička ‑y ‑čiek ž.
hromobitie ‑ia s.
hromovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
hromovládca ‑u mn. ‑ovia m.
hromozvod ‑u m.
hromžiť ‑í ‑ia dok.nedok.