Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „holo” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

holo prísl.: h. pôsobiť

holobradý príd. m. kt. ešte na tvári nezarastá;
obyč. pren. expr. mladý: h-í mládenci

holobriadok -dka mn. č. -ovia muž. r. pejor. mladý, neskúsený muž, mladík

holocén -u muž. r. geol. mladší útvar štvrtohôr

holohlavosť -i žen. r. k 1 : h. mužov

holohlavý príd. m.

1. kt. je bez vlasov, plešivý: h. muž

2. kt. má nepokrytú hlavu: chodí v zime h.;

Pravidlá slovenského pravopisu

holobradý

holobriadok ‑dka mn. č. ‑ovia muž. r.

holocén ‑u muž. r.

holohlavý; holohlavosť ‑i žen. r.

holohumnica ‑e ‑níc žen. r.

holokaust ‑u muž. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

holo p. holý

holobradý príd. m. ktorý má holú bradu, ktorému ešte nerastú fúzy;

obyč. pren. neskúsený;
mladý, mladušký: Narukovali aj holobradí mládenci a starci. (Ondr.)

holobriadča (nár. i holobrádča), -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec stred. expr. zried. holobriadok: (nový rechtor) také holobrádča (Taj.)

holobriadok (nár. i holobrádok), -dka, mn. č. -dkovia muž. r. obyč. pejor. mladík s holou bradou, ktorému ešte nerastú fúzy, ktorý ešte nezarastá;

pren. neskúsený, mladý človek, mladík, mladíček: nenávisť naproti vetroplachom a holobriadkom (Vaj.);
A čo si myslíš, holobrádok! (Ráz.)

holocén, -u muž. r. geol. tretie obdobie štvrtohôr, alúvium

holodranec, -nca muž. r. expr. trhan, lagan (nadávka): Holodranci, handrári, kŕmim vás tu... (Vám.)

Naposledy hľadané výrazy

1. holo v pravopisných slovníkoch