hlava -y hláv ž.
1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h., hučí mu v h-e;
je o h-u vyšší;
sťať h-u popraviť sťatím
2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y;
pracovať h-ou duševne;
mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý
3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho;
ručiť svojou h-ou
4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u
5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny
6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky;
mačacie h-y dlažbové kamene
7. kniž. kapitola (v knihe)
● expr. h. ako koleno lysá;
expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v rozrušení;
chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo;
expr. dubová, zadebnená h. hlupák;
expr. na h-u padnutý hlúpy;
mať → tvrdú h-u;
mať → jasnú h-u;
mať v h-e byť podnapitý;
krúti, točí sa mu h. má závrat;
h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí;
→ krútiť h-ou nad niečím;
→ vešať h-u;
h-u hore! maj(te) odvahu;
to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho;
→ stratiť h-u;
→ prerásť niekomu cez h-u;
mať niečoho vyše h-y priveľa;
nevie, kde mu h-a stojí má veľa roboty;
vziať si niečo do h-y zaumieniť si;
expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť;
expr. vybiť, vytĺcť niekomu niečo z h-y naliehavo vyhovoriť;
expr. otrepať, omlátiť, obúchať niečo niekomu o h-u dôrazne, zlostne pripomenúť;
umývať h-u niekomu hrešiť;
sypať si popol na h-u kajať sa;
expr. mať → maslo na h-e;
→ lámať si h-u s niečím, nad niečím;
nejde mu to do h-y nechápe to;
niečo mu → vŕta v h-e;
od h-y po päty celý; celkom;
niečo nemá ani h-u (-y), ani pätu (-y) nemá zmysel, je zmätené;
pchať, strkať h-u do piesku (ako pštros) nebrať na vedomie skutočnosť: nemať strechu nad h-ou, nemať kde h-u skloniť, zložiť nemať byt, domov;
strecha mu horí nad h-ou;
poraziť (nepriateľa) na h-u úplne;
(bola tam) h. na h-e ľudia sa tiesnili;
biť h.-nehlava bez rozmyslu;
expr. čo sa na h-u postaví, môže sa aj na h-u postaviť aj proti jeho vôli;
ani → vlas na h-e sa mu neskrivil;
ísť h-ou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné (prekážky);
h-ou múr neprerazíš je zbytočné plytvať silami;
kto nemá v h-e, má v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu;
od h-y ryba smrdí nedostatky sú vo vedení;
hlavaj -a m. expr. hlaváň
hlavatosť -i ž.
hlavatý príd. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: h-é dieťa;
hlavaňa -e ž.
hlavisko -a -vísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
hlavičkovať nedok. hovor. hrať hlavou (vo futbale)
hlavičkový príd.: h. papier s vytlačenou hlavičkou;
I. vetná prísl. hlavné je: h., že máme čo jesť
II. čast. najmä, predovšetkým: číta h. klasikov
hlavnička -y -čiek ž. zdrob.
I. príd.
1. najdôležitejší, základný; ústredný, op. vedľajší; pobočný: h. dôvod, činiteľ, h-á myšlienka (diela), h-é mesto;
h. závod;
h-á stanica;
h-á výhra najvyššia;
lingv. h-á veta gramaticky nezávislá od inej;
h. stan, h-é veliteľstvo;
h. rozhodca
2. hierarchicky najvyšší, vedúci: h-á redakcia, h. inžinier, kuchár
● mať h-é slovo rozhodujúci vplyv
hlavonožec -žca mn. N a A -e m. zool. živočích patriaci do triedy mäkkýšov, hlavonožce Cephalopoda
hlavový príd. k 1, 6: anat. h-á dutina;
hlávkový príd. k 2: h. šalát;
hlava ‑y hláv ž.; hlavový; hlavisko ‑a ‑vísk ANjedn.s.ž.
hlavaj ‑a m.
hlavatý; hlavato prísl.; hlavatosť ‑i ž.
hlaveň ‑vne ‑í ž.
hlavička ‑y ‑čiek ž.; hlavičkový
hlavičkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
hlavne čast.prísl.st.
hlavný ‑ého m.príd.
hlavohruď ‑e ž.; hlavohrudný
hlavolam ‑u m.
hlavonožec ‑žca ANmn. ‑e m.
hlavátka ‑y ‑tok ž.
hlaváč ‑a mn. ‑i m.živ.
hlaváč ‑a ANmn. ‑e m. (ryba)
hlaváčik ‑a m.
hlávka ‑y ‑vok ž.; hlávkový; hlávočka ‑y ‑čiek ž.