gazdinka -y -niek ž. zdrob. expr.
gazdinský príd.: g-é povinnosti;
gazdovať nedok.
1. byť gazdom na gazdovstve; obrábať zem: g. na svojom;
g-jú na družstevnom
2. byť hospodárom, viesť nejaký majetok;
pren. pejor. šafáriť (význ. 3)
3. hovor. rozumne s niečím narábať: g. so silami;
s materiálom treba g.
● g. od tisíca ku stu, g. zo šafľa do šechtára zle hospodáriť; mať stále menej;
kto počtuje, ten g-je
gazdovlivo prísl.;
gazdovlivosť -i ž.
gazdovlivý príd. sporivý: g. človek;
gazdovský príd. k 1: g. dvor
gazdovský príd.: g. syn;
gazdovstvo -a -tiev s.
1. majetok gazdu (role, budovy ap.): veľké g., zdediť g., obnoviť g.
2. gazdovanie: zanechal g.;
to je zlé g. šafárenie;
gazdík -a mn. -ci m. zdrob. expr.;
obyč. iron. chudobnejší gazda;
gazdíček -čka mn. -ovia m. zdrob. expr.
gazelí príd.: g-ie mláďa;
g-ia chôdza ľahká, graciózna
gázový príd.: g. obväz
gazdiná ‑ej mn. ‑é ‑dín ž.; gazdinský; gazdinka ‑y ‑niek ž.
gazdovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
gazdovlivý; gazdovlivo prísl.; gazdovlivosť ‑i ž.
gazdovstvo ‑a ‑tiev s.
gazík ‑a m.