dominantný príd.: d-á funkcia;
d-á tónina
dominikánka -y -nok ž.;
dominikánsky príd.: d-a rehoľa
dominujúci príd. vládnuci, prevažujúci: d. prúd v umení;
mať d-e postavenie v niečom;
dominujúco prísl.: d. pôsobiť
domisko -a -mísk s., v jedn. i m. zvel.
domínium -ia s.
1. feud. panstvo, veľkostatok: majiteľ d-ia
2. v min. samosprávna časť Britského spoločenstva národov
Dominik ‑a mn. ‑ovia m.
Dominika ‑y ž. (štát); Dominičan ‑a mn. ‑ia m.; Dominičanka ‑y ‑niek ž.; dominický; Dominické spoločenstvo
Dominika ‑y ‑ník ž.
Dominikánska republika ‑ej ‑y ž.; Dominikánec ‑nca m.; Dominikánka ‑y ‑nok ž.; dominikánsky
domieľať ‑a ‑ajú dok.nedok.
dominanta ‑y ‑nánt ž.; dominantný; dominantne prísl.; dominantnosť ‑i ž.
dominikán ‑a m.; dominikánka ‑y ‑nok ž.; dominikánsky
dominovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
dominujúci; dominujúco prísl.