opak. chutievať -a
1. pôsobiť príjemne na chuťové orgány (obyč. o jedle al. pití): obed mu ch-í, nech-í mu jesť;
neos. (ne)ch-í mu (ne)má chuť do jedla
2. mať určitú chuť: ch-í sladkasto, ch-í ako blen
3. uspokojovať, páčiť sa: robota mu (ne)ch-í, voľnosť mu ch-í
chutnať nedok. ochutnávať (význ. 1): ch. polievku, víno, omáčku
chutnosť -i ž.
chuť -i ž.
1. jeden zo zmyslov, ktorým sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť ap.
2. mn. -e vlastnosť látok vnímaná týmto zmyslom: jedlo má dobrú, nevýraznú ch., pokaziť si ch.;
vína majú rozmanité ch-e;
dobrú ch.! želanie pred jedlom
3. žiadostivosť po uspokojení potrieb, chcenie: ch. na jedlo, na pivo, ch. do jedenia;
s ch-ou pracovať, z ch-i sa najesť, zasmiať;
chuťový príd. k 1, 2: ch-é orgány, vlastnosti;
chutievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
chutiť ‑í ‑ia dok.nedok.
chutnať ‑á ‑ajú dok.nedok. (ochutnávať)
chutný; chutne, chutno prísl.; chutnosť ‑i ž.
chuť ‑i mn. ‑e ‑í ž.; chuťový; chuťovo, chuťove prísl.
chúťka ‑y ‑ťok ž.