búchať -a nedok.
1. spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. dverami, bagančami, kladivom;
nebúchajte!
2. vydávať zvuk pri náraze tvrdých predmetov ap., robiť buchot: dvere b-jú;
vozne b-jú (pri posúvaní);
zátky b-jú (pri otváraní fliaš)
3. udierať, tĺcť, búšiť: b. na dvere, b. päsťou do stola, srdce mu prudko búcha
4. biť, tĺcť: b. niekoho po chrbte, do chrbta
● expr. b. do sveta tárať;