bruchatieť -ie -ejú nedok. stávať sa bruchatým
brucho -a brúch s.
1. dolná predná časť trupu: ležať na b-u, dolu b-om;
škvŕka mu v b-u (od hladu)
2. spodná vydutá časť niečoho: b. lode, kotla
● rastie mu b. tučnie;
smial sa, až sa za b. chytal veľmi;
expr. plaziť sa pred niekým po b-u koriť sa;
žart. → cigáni mu v b-u vyhrávajú;
chodiť s b-om byť ťarchavá;
bruchovravec -vca m. kto vie hovoriť bez pohybov úst
brucháň -a m. expr. brucháč
brudný príd.: b-á voda
brunet -a m. tmavovlasý človek;
brunetka -y -tiek ž. tmavovláska
brusička -y -čiek ž.;
brusičský príd.
brusnicový príd.: b. kompót
brutalita -y ž. brutálnosť
brutálnosť -i ž.
brušný príd.: b-á dutina;
b. týfus;
brúsik -a m. zdrob.
brúsny príd. slúžiaci na brúsenie: b. kotúč;
b. prášok
brumendo ‑a prísl.s.