božsky prísl.
božtek -a m. zdrob.
boží príd.
1. pís. Boží vzťahujúci sa na Boha, súvisiaci s Bohom; patriaci Bohu: B. chrám, obraz, hrob;
B. hlas, B-ia milosť, múdrosť, vôľa;
B. Syn, B-ia Matka;
B-ie kráľovstvo, B. ľud;
B-ie slovo a) Sväté písmo b) kázeň;
B-ie telo a) premenená hostia b) cirk. sviatok;
B-ie narodenie prvý vianočný sviatok
2. expr. intenzifikuje výraz al. vyj. citový vzťah: celý, každý b. deň;
od b-ieho rána;
na tom b-om svete;
b-ia príroda
● vyšlo to na svetlo b-ie najavo;
v mene B-om, s B-ou pomocou s dôverou v Boha;
brať B-ie meno nadarmo hrešiť;
spiť sa pod obraz B. veľmi;
oddať sa do B-ej vôle zmieriť sa s osudom;
arch. už je na pravde B-ej, na B-om súde zomrel
Božena ‑y ‑žien ž.
Boží ( Boh)
Božčice ‑číc mn.pomn.ž.; Božčičan ‑a mn. ‑ia m.; Božčičanka ‑y ‑niek ž.; božčický
bozkať ‑á ‑ajú dok.
bozkávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
bože cit.
božechráň čast.st.
božekať ‑á ‑ajú dok.nedok.
božemôj cit.
božeuchovaj čast.st.
božiť sa ‑í ‑ia dok.nedok.
božský; božsky prísl.
božstvo ‑a ‑tiev s.
boží ( boh)
bôžik ‑a mn. ‑ovia m.