Pravopis slova „ Veux-tu m'accompagner? ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• vec -i ž.

  1. všetko, čo jestvuje mimo človeka, konkrétny al. abstraktný jav: vzťah v-í k človeku;
  filoz. v. osebe predmety a javy v Kantovej filozofii

  2. konkrétny predmet, jav vnímateľný zmyslami; predmet slúžiaci človeku, osobný majetok ap.: (ne)vníma v-i okolo seba, to je cenná v.;
  pobrať, pobaliť si svoje v-i

  3. fakt, skutočnosť; skutok; udalosť: (to je) istá, známa, vážna v.;
  hlavná v. (je), že prišli rozhodujúce je, že prišli;
  v-i dozreli nastal vhodný čas;
  tak sa v-i majú tak je to;
  to na v-i nič nemení;
  podujal sa na dobrú v., vykonal veľké v-i;
  stala sa nepríjemná v.

  4. problém (význ. 1), otázka; záležitosť: vyriešiť dôležitú v., to je v. názoru, každá v. má dve stránky, to nepatrí k v-i;
  to je tvoja v.;
  prišiel v úradnej v-i;
  ministerstvo zahraničných v-í

  5. činnosť (význ. 1), práca; jej výsledky: rozumieť (sa) svojej v-i;
  vyrába pekné v-i

  ● (to je) hotová v. je rozhodnuté;
  to je stará v. to je známe;
  to, niečo je v. jeho srdca záleží mu na tom;
  → postaviť niekoho pred hotovú v.;
  → nazvať v-i pravým menom;
  nebude, nebolo by od v-i bolo by potrebné;
  hovoriť od v-i o nepodstatnom;

• vecheť -chťa m.

  1. zväzok slamy ap. obyč. na podpaľovanie al. čistenie: vydrhnúť sud v-om (slamy)

  2. handra na umývanie riadu: mokrý v., utierať stôl v-om;

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• vechtík -a m. zdrob.

  vecko -a s. subšt. záchod: ísť na v.

• vecička -y -čiek ž. zdrob.

• vecne prísl.: vyjadrovať sa v.;
  v. nevyhovujúci;

• vecnosť -i ž.

• vecný príd.

  1. vzťahujúci sa na vec (význ. 2): v. dar, v-á odmena, v-á lotéria

  2. vzťahujúci sa na vec z obsahovej stránky, obsahový: v. katalóg, register, v-é poznatky;
  v. význam slov lexikálny

  3. opierajúci sa o skutočnosť, objektívny: v-á kritika, v. argument, v-é pripomienky;

• veda -y vied ž. sústava poznatkov o zákonitostiach objektívnej skutočnosti, kt. vznikla teoretickou poznávacou činnosťou človeka; jednotlivý odbor tejto sústavy: súčasná v., exaktné v-y, prírodné, technické v-y, historická v., rozvoj v-d, Slovenská akadémia v-d;

• vedec -dca m. kto vedecky pracuje: známy v.;
  v-i zistili, že nad Antarktídou je ozónová diera;

• vedecko-fantastický príd. fantastický s použitím ved. poznatkov: v. román

• vedecko-popularizačný príd. popularizujúci ved. poznatky: v. film

• vedecko-technický príd. týkajúci sa vedy a techniky: v. rozvoj, v-á revolúcia

• vedeckosť -i ž.

• vedeckovýskumný príd. týkajúci sa ved. výskumu: v-é úlohy

• vedecky prísl.: v. pracovať, v. zdôvodnený;

• vedecký príd.

  1. súvisiaci s vedou; založený na vede: v. výskum, v-é dielo, v. pracovník;
  v-é myslenie

  2. týkajúci sa vedcov: v-á hodnosť, v. ašpirant;

• vedenie -ia s.

  1. zariadenie spájajúce dva al. viacej tech. zdrojov: elektrické, trolejové v.;
  v. ústredného vykurovania

  2. skupina ľudí, kt. niečo vedú, spravujú: (zvoliť) v. strany;
  adresovať v-iu závodu

  3. vedúce postavenie (v súťaži ap.): dostať sa do v-ia;
  dvojgólové v. náskok dvoch gólov

  ● expr. mať dlhé v. byť nechápavý

• vedierko -a -rok s. zdrob.

• vedieť vie vedia vedz! vedel nedok.

  1. mať vedomosť o niekom, niečom, byť oboznámený s niečím: v. niečo presne, dobre, zo skúsenosti;
  v-m o ňom všetko;
  (ja) nev-m o tom nič nie som informovaný;
  nev-te (mi povedať), kde je stanica? čo ja v-m (, kde to vzal);
  viem jedno miesto poznám

  2. mať osvojené (ako poznatok), mať zručnosť v niečom, ovládať: v. písať, čítať, plávať, v. matematiku, v. po nemecky, v. hrať na klavíri

  3. mať schopnosť vyrovnať sa s istou situáciou, vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, nevie si to vysvetliť, v-l si to oceniť;
  (teraz) ukáž, čo v-š!

  4. dať v. oznámiť (význ. 1): dáme vám v., ako sme sa rozhodli;
  (ne)dať o sebe v. (ne)ohlásiť sa

  5. v zápore so slovesami, kt. vyj. veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu deja: nev-l si to vynachváliť, nev-l sa vynadívať

  6. neviem (, neviem) hovor. vyj. pochybnosť: n., n., či vydrží do konca

  ● vie, čo chce je cieľavedomý;
  vie, ako na to vyzná sa;
  vie, koľko udrelo situácia mu je jasná;
  nevie, kde mu hlava stojí má veľa roboty;
  nevie si rady je bezradný;
  nevie sa do kože zmestiť je samopašný;
  nevie, kam z konopí je v rozpakoch;
  nevie o sebe je v bezvedomí;
  nevie (ani) ústa otvoriť je nesmelý;
  robí sa, vyzerá, akoby nev-l do päť, do piatich, do troch napočítať, narátať robí sa nevedomým, naivným;
  každý vie, kde ho topánka tlačí čo ho trápi, aké má problémy;
  v., kde je sever vyznať sa v niečom

• vedkyňa -e -kýň ž.

• vedno prísl.

  1. spoločne (význ. 3), spolu: chodili v. do školy

  2. dohromady (význ. 1), dovedna: všetko splýva v.

• vedný príd.: v. odbor, v-á politika

• vedome prísl.: v. škodiť niekomu

• vedomie -ia s.

  1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: ľudské v.;
  spoločenské v. súhrn teórií a názorov, kt. sú odrazom života spoločnosti

  2. stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu: stratiť v., byť pri (plnom) v-í

  3. uvedomovanie si, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny, v. vlastnej dôležitosti;
  robil to s v-ím nadriadených

  □ dať na v. oznámiť;
  (ne)brať na v. a) (niečo) (ne)uvedomovať si b) (niekoho) (ne)všímať si

  ● (konať) podľa najlepšieho v-ia a svedomia s plnou zodpovednosťou

• vedomostne prísl.

• vedomostný príd.: v-á úroveň;

• vedomosť -i ž.

  1. iba mn. vedomosti poznatky nadobudnuté štúdiom, skúsenosťou, znalosti: školské v-i, získavať (nové) v-i, mať rozsiahle, slabé v-i

  2. zastaráv. vedomie, uvedomenie si, uvedomovanie si

  □ (ne)mať o niečom v. (ne)vedieť niečo;

• vedomý príd. konaný s plným vedomím, uvedomovaný: v. čin, v-á lož

  □ byť si v. niečoho uvedomovať si niečo;

• vedro -a -dier s. väčšia valcovitá nádoba s pohyblivým držadlom (na vodu); jej obsah: smaltované v.;
  za v. malín

  ● leje sa ako z v-a veľmi prší;

• vedychtivosť -i ž.