pole -a s.
1. obrábaný pozemok, roľa: úrodné p-ia, kukuričné p.;
zorať, obsiať p.
2. územie mimo obce, chotár: šíre p.;
ísť do p-a
3. miesto dobývania, výskytu: naftové, diamantové p-ia;
mínové p. zamínované územie
4. kniž. bojisko: vytiahnuť do p-a;
padnúť v p-i
5. ohraničená plocha: p-ia na šachovnici
6. priestor, v kt. pôsobí fyz. účinok: elektromagnetické p.
7. okruh činnosti, pôsobenia, oblasť: pracovať na športovom p-i
● byť, stáť ako hruška v p-i osamotený;
kniž.: mať → voľné p.;
p. neorané nepreskúmaná oblasť;
polemickosť -i ž.
polemicky prísl.: p. zahrotený;
polemizovať nedok. viesť polemiku: p. s kolegom o nevyjasnených otázkach
polený príd. pripravený polením: p-é marhule
// polepiť sa zlepiť sa, pozliepať sa: vlasy sa mu od potu p-li
// polepšiť si dosiahnuť priaznivejšie podmienky: hmotne si p.;
nedok. polepšovať
nedok. polepšovať sa
nedok. polepšovať si
polepšovňa -e ž. ústav na nápravu mravne narušených mladistvých
poletí bud. k letieť
poležiačky prísl. ležiac, ležiačky: čítať p.
Polerieka ‑y ž.; Poleriečan ‑a mn. ‑ia m.; Poleriečanka ‑y ‑niek ž.; poleriecky