osamelosť -i ž.
osamelý príd.
1. vyskytujúci sa sám, osamotený: o. chodec, o. dom
2. osamotený, opustený: byť, cítiť sa o.
3. kt. je bez ľudí, prázdny, opustený: o-é miesto, o-á ulica;
nedok. osamievať -a
osamostatniť dok. urobiť samostatným: deti treba čím skôr o.;
// osamostatniť sa stať sa samostatným: národ sa o-l;
nedok. osamostatňovať
nedok. osamostatňovať sa
osamotene prísl.;
osamotenosť -i ž.: pocit o-i
osamelý; osamelo, osamele prísl.; osamelosť ‑i ž.
osamievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
osamieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.
osamostatniť ‑í ‑ia dok.; osamostatniť sa
osamostatňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; osamostatňovať sa
osamote prísl.
osamotený; osamotene prísl.; osamotenosť ‑i ž.