murovanica -e -níc ž. múranica
murársky príd. k 1: m. majster;
murárčina -y ž. hovor. murárstvo
múr -u/-a m.
1. zvislá (plošná) časť stavby: vysoký m., nosné, oporné m-y;
oprieť sa o m.;
pren. prekážka, priehrada: naraziť na m. nezáujmu, mlčania, ťažkostí;
postaviť m. (vo futbale) prekážku z tiel hráčov
2. murovaná ohrada, hradba: kaštieľ obohnaný m-om
● ísť → hlavou proti m-u;
(pri)tisnúť, (pri)tlačiť niekoho k m-u (u)robiť nátlak na niekoho;
medzi štyrmi m-mi v uzavretosti;
postaviť k m-u odstreliť;
čínsky m. spiatočnícka uzavretosť;
→ hlavou m. neprerazíš;
expr. → tĺcť si hlavu o m.;
Muránska Dlhá Lúka ‑ej ‑ej ‑y ž.; Muránskodlholúčan ‑a mn. ‑ia m.; Muránskodlholúčanka ‑y ‑niek ž.; muránskodlholúcky muránskodlholúčanský
Muránska Huta ‑ej ‑y ž.; Muránskohuťan ‑a mn. ‑ia m.; Muránskohutianka ‑y ‑nok ž.; muránskohutiansky
Muránska Lehota ‑ej ‑y ž.; Muránskolehoťan ‑a mn. ‑ia m.; Muránskolehoťanka ‑y ‑niek ž.; muránskolehotský
Muránska Zdychava ‑ej ‑y ž.; Muránskozdychavčan ‑a mn. ‑ia m.; Muránskozdychavčanka ‑y ‑niek ž.; muránskozdychavský
Muráň ‑a L ‑i m.; Muránčan ‑a mn. ‑ia m.; Muránčanka ‑y ‑niek ž.; muránsky
murivo ‑a ‑rív s.
murovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
murár ‑a m.; murársky; murárstvo ‑a s.
murárčina ‑y ž.
múr ‑u/‑a m.; múrový; múrik ‑a m.
múranica, murovanica ‑e ‑níc ž.