gAZdíček -čka mn. -ovia m. zdrob. expr.
gAZdík -a mn. -ci m. zdrob. expr.;
obyč. iron. chudobnejší gazda;
gAZdinka -y -niek ž. zdrob. expr.
gAZdinský príd.: g-é povinnosti;
gAZdovať nedok.
1. byť gazdom na gazdovstve; obrábať zem: g. na svojom;
g-jú na družstevnom
2. byť hospodárom, viesť nejaký majetok;
pren. pejor. šafáriť (význ. 3)
3. hovor. rozumne s niečím narábať: g. so silami;
s materiálom treba g.
● g. od tisíca ku stu, g. zo šafľa do šechtára zle hospodáriť; mať stále menej;
kto počtuje, ten g-je
gAZdovlivo prísl.;
gAZdovlivosť -i ž.
gAZdovlivý príd. sporivý: g. človek;
gAZdovský príd. k 1: g. dvor
gAZdovský príd.: g. syn;
gAZdovstvo -a -tiev s.
1. majetok gazdu (role, budovy ap.): veľké g., zdediť g., obnoviť g.
2. gazdovanie: zanechal g.;
to je zlé g. šafárenie;
gAZelí príd.: g-ie mláďa;
g-ia chôdza ľahká, graciózna
gázový príd.: g. obväz
gAZdiná ‑ej mn. ‑é ‑dín ž.; gAZdinský; gAZdinka ‑y ‑niek ž.
gAZdovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
gAZdovlivý; gAZdovlivo prísl.; gAZdovlivosť ‑i ž.
gAZdovstvo ‑a ‑tiev s.
gAZík ‑a m.