Význam cudzieho slova „ ter ” v Slovníku cudzích slov

Terebinthus – terebint, juhoeurópský strom bohatý na živicu, z ktorej sa vyrába terpentýn
ter – trikrát
REKLAMA
REKLAMA
terakota – druh pálenej hliny hnedočervenej farby; keramické výrobky; architektonická plastika z tejto hliny
terakota – pálená hlina; pórovina z pálenej hliny a výrobok z nej
terapeut – ten, kto vykonáva terapiu
terapeutický – týkajúci sa terapie alebo terapeuta
terapeutika – náuka o spôsobe liečby chorôb; liečenie
terapeutikum – liek
terapia – druhá časť zložených slov s významom liečenie, liečebný postup, terapeutika
terapia – spôsob liečby, napr. fyzikálnymi metódami, liekmi a pod.; odbor medicíny, ktorý sa zaoberá liečbou, jej metódami a prostriedkami
teraristika – chov menších suchozemských živočíchov v teráriach
teras, teratos – jedinec s nesprávnym vytvorením orgánov počas embryonálneho vývoja
terasa – mierne naklonená plocha s bočným svahom, terénny stupeň; plochá strecha so zábradlím
teratoblastoma – teratoblastóm, nádor majúci pôvod v embryonálnom tkanive, invazívne rastúci, s možnosťou metastázovať
teratofóbia – chorobný strach tehotných žien z narodenia znetvoreného dieťaťa
teratogenes – teratogénny, vyvolávajúci vývojové úchylky, vzniknutý poruchou vnútromaternicového vývoja
teratogenesis – teratogenéza, vznik, vývoj znetvoreniny, monštra
teratogenita – schopnosť určitej látky vyvolať znetvorenie vyvíjajúceho sa zárodku
teratogenéza – proces vzniku a vývoja vrodenej chyby
teratogén – fyzikálny alebo chemický faktor prostredia vyvolávajúci vznik vrodenej poruchy
teratogén – látka vyvolávajúca znetvorenie plodu počas vývoja
teratogónia – náuka o znetvorených živých organizmoch
teratoides – teratoidný, podobný teratómu
teratológia – náuka o novotvaroch, o bujnejúcich živých organizmoch; náuka o vrodených chybách orgánov alebo organizmov
teratoma – teratóm, nádor obsahujúci tkanivá zo všetkých troch zárodočných listov (tridermoma)
teratophobia – teratofóbia, chorobný strach žien z porodenia znetvoreného jedinca
teratosis – teratóza, znetvorenosť
teratospermia – teratospermia, tvorba a vylučovanie znetvorených spermií
teratóm – embryonálne založený nádor
terbium – chemický prvok, značka Tb
terceron – miešanec belocha a mulatky
tercia – tretia trieda gymnázia; tretí tón stupnice; písmo s veľkosťou 16 bodov
terciána – trojdňová maláriová horúčka
terciárny – tretí v poradí, tretieho stupňa; nevýrobný, týkajúci sa služieb obyvateľstvu = terciárna sféra; v medicíne: nachádzajúci sa v treťom štádiu ochorenia
terciér – treťohory
tercína – trojveršová sloha zložená z desať- alebo jedenásťslabičných jambických veršov
terebra – ústroj na kladenie vajíčok do lariev v dreve u blanokrídleho hmyzu
terebrans – prenikajúci do hĺbky
terebratio – terebrácia, prevŕtanie, trepanácia
tereka – africká a juhoamerická korytnačka dorastajúca do dlžky 1 metra
teres, teretis – oblý, hladký, okrúhly
tergo – zadná strana
tergum – chrbát
terigénny – pevninový, vzniknutý na pevnine
teriológia – náuka o cicavcoch, mamaliológia
teriomorfizmus – predstava boha v podobe zvieraťa; zobrazovanie boha vo zvieracej podobe, zoomorfizmus
teritorialita – právna zásada, podľa ktorej sa pri posudzovaní právnych skutočností aplikuje právny poriadok príslušného územia
teritoriálny – územný, týkajúci sa určitého územia
teritórium – územie, obvod; štátne územie; vymedzená časť územia spadajúca pod jednotnú správu (štátnu, cirkevnú a pod.)
teriér – anglické plemeno poľovníckych, prípadne spoločenských psov
term – energetický stav atómu alebo molekuly; konštrukčný prvok v jazyku konceptuálnej schémy, ktorý slúži ako odkaz na entitu
terma – prírodný horúci prameň, žriedlo; starorímske verejné kúpele
termidor – jedenásty mesiac francúzskeho revolučného kalendára z 18. storočia
termika – zvislá činnosť tepelných vzdušných prúdov, dôležitá pre bezmotorové lietanie; náuka o teple a s ním súvisiacich javoch; prúd stúpajúceho teplého vzduchu
terminal – koncové zariadenie pri diaľkovom prenose dát (napojenie na počítač)
terminalis – terminálny, konečný, hraničný
terminatio – obmedzenie, vymedzenie, ohraničenie, zakončenie
terminatívne sloveso – obmedzovacie sloveso, napr. podržať, vybehnúť
terminatívny – ukončujúci, zakončujúci
terminatívum – dokonavé sloveso vyjadrujúce začiatok aj koniec deja, terminatívne, obmedzujúce sloveso
termino-terminalis – termino-terminálny, spojený koncom ku koncu
terminologia – terminológia, názvoslovie určitého odboru, súhrn výrazových prostriedkov určitého vedného odboru
terminológia – názvoslovie, najmä odborné, odborný jazyk
terminus – hranica, koniec, lehota
terminus technicus – odborný výraz alebo názov; technický termín, výraz, názov v odbornom názvosloví
terminácia – ukončenie chemickej reakcie, zánik aktívnych centier reťazových a katalyzovaných reakcií
terminál – prekladište, konečná stanica; vstupné a výstupné zariadenie počítača
terminálny – konečný, záverečný, posledný, koncový
terminátor – rozhranie medzi osvetlenou a neosvetlenou časťou telesa slnečnej sústavy
termisol – žiaruvzdorná keramická hmota pre elektrické vykurovacie telesá
termistor – polovodičový prvok využívajúci závislosť odporu na teplote, nelineárny odpor
termit – veľmi žravý tropický hmyz žijúci v spoločenstvách; všekaz; zmes hliníka a kysličníka kovu vykazujúca po zapálení vysokú teplotu, používa sa na zváranie
termitofília – spolužitie niektorých živočíchov s termitmi
termitoxénia – spolužitie s termitmi
termobarograf – prístroj zapisujúci tlak a teplotu vzduchu
termochémia – náuka o tepelných javoch chemických procesov
termodifúzia – tepelná difúzia
termodynamika – náuka o tepelných javoch a ich zákonitostiach; teoretický odbor fyziky, ktorý sa zaoberá vlastnosťami makroskopických sústav bez ohľadu na ich mikroštruktúru
termofil – teplomilný organizmus
termofilný – teplomilný, vyžadujúci teplé prostredie
termofyt – teplomilná rastlina
termofília – schopnosť organizmov prispôsobiť sa vyšším teplotám prostredia; teplomilnosť
termofóbia – chorobný strach z tepla
termogenéza – zvyšovanie produkcie tepla v tele teplokrvných živočíchov vystavených chladu
termograf – prístroj na meranie a zaznamenávanie zmien teploty vzduchu
termografia – zobrazovanie teplotných rozdielov na povrchu ľudského tela termografomzariadením zachytávajúcim teplo
termogram – záznam termografu
termokauter – lekársky prístroj na vypaľovanie, napr. bradavíc
termokinetika – náuka o šírení tepla
termokolor – špeciálny farebný náter meniaci po ohreve na určitú teplotu farbu a používaný na meranie teploty, termometrická farba
termolabilita – tepelná nestabilita
termolabilná látka – látka, ktorá sa pri zvýšených teplotách mení
termolýza – rozklad zlúčeniny pôsobením tepla
termometer – starší výraz pre teplomer
termometria – náuka o spôsoboch merania teplôt a prístrojoch na meranie teplôt, súčasť fyziky
termomorfóza – rastová zmena tvaru rastlín vyvolaná tepelnými zmenami prostredia
termonastia – rastové pohyby rastlinných orgánov vyvolané zmenou tepelných podmienok prostredia
termonukleárna reakcia – zlučovanie atómových jadier pri súčasnom uvoľňovaní obrovského množstva tepelnej energie
termonukleárny – založený na tepelnej energii uvoľnenej pri jadernej reakcii
termopauza – horná hranica termosféry