Význam cudzieho slova „ he ” v Slovníku cudzích slov

heautoscopia – heautoskopia, forma rozpadu osobnosti pri organických mozgových zmenách
hebephrenia – hebefrénia, druh schizofrénie, kedy chorí svojim jednaním napodobňujú chovanie v puberte
REKLAMA
REKLAMA
hebetomia, hebosteotomia – hebetómia, hebosteotómia, chirurgické preťatie lonovej kosti
hebetudo – tuposť, otupenie, oslabenie, dočasné zníženie duševných schopností, znížené myšlienkové vnímanie. Hebetudo auris nedoslýchavosť. Hebetudo visus slabozrakosť
hebosteotomia – hebosteotómia, rozpoltenie panvy preťatím lonových kostí laterálne od lonovej spony
hebreistika – štúdium jazyka, histórie a kultúry židovského národa
hecticus – hektický, ostro ohraničený (napr. červeň, horúčka)
hedonický – rozkošnícky, zmyselný
hedonizmus – poňatie slasti ako najvyššej hodnoty, dobra
hedžra – počiatok islamského letopočtu od Mohamedovho príchodu z Mekky do Mediny roku 622 nášho letopočtu, hidžra
hegelovstvo – filozofický systém G. W. F. Hegela
hegemón – vedúci činiteľ alebo sila
hegemónia – vedúce postavenie, vedúca úloha; nadvláda
heika – štýl ikebany aranžujúci kvety do vysokých váz
hejk – treskovitá morská ryba
hekatomba – hromadná obeť, najmä na ľudských životoch; ťažké straty
hektický – chorobný, nepokojný; prudký, vzrušený, horúčkovitý; ostro ohraničený (červeň)
hektografia – rozmnožovacia technika pre menší počet výtlačkov
hektoliter – jednotka objemu sypkých a kvapalných látok, 100 litrov, značka hl
hektopascal – jednotka tlaku, značka hPa
hektár – jednotka plošného obsahu rovná 10 000 metrom štvorcovým, 100 árov, značka ha
helcogenes – helkogénny, vyvolávajúci vredový rozpad tkaniva
helcologia – helkológia, náuka o vredovej chorobe
helcoma – helkóm, vred
helcoplastica – helkoplastika, plastická operácia kryjúca tkanivové defekty spôsobené vredmi
helcosis – helkóza, vredovatenie
heliant – slnečnica
helicinus – helicínny, slimákovitý, závitovite stočený
helicopodia – helikopódia, kruhovitý pohyb v kĺboch, oblúkovitá chôdza, kladenie špičiek nôh do vnútorného oblúku (pri obrnách)
helicotrema – helikotréma, otvor v kopule slimáka vnútorného ucha
heligón – nátrubkový dychový hudobný nástroj
helikoid – skrutková plocha, ktorej vytvárajúcou krivkou je priamka
helikoptéra – vrtuľník
heling – mierne sklonená plocha v lodenici slúžiaca na spúšťanie lodí na vodu a ich vyťahovanie
heliocentrizmus – predstava o Slnku ako o strede planetárnej sústavy
heliofilný – svetlomilný, slnkomilný
heliofyt – svetlomilná rastlina
heliofóbia – strach pred slnečným svetlom; únik niektorých živočíchov pred denným svetlom
heliofóbny – tieňomilný, sciofilný
heliogeofyzika – náuka o závislosti geofyzikálnych javov od slnečnej činnosti, súčasť geofyziky
heliograf – merač slnečného svitu, slnomer; prístroj na fotografovanie Slnka
heliografia – popis Slnka; prvé pokusy kresby svetlom, predchodca chemigrafie
heliografický – udávajúci polohu na Slnku
heliolatria – uctievanie Slnka
heliophobia – heliofóbia, chorobný strach pred slnečným svetlom
helioplexis – helioplexia, slnečný úpal z priameho silného pôsobenia slnečného žiarenia
heliosféra – vrstva zemskej ionosféry
heliosis – helióza, slnečný úpal
helioskop – okulár ďalekohľadu umožňujúci priame pozorovanie Slnka
heliotaxia – pohyb rastlín spôsobený slnečným svetlom
heliotechnika – technická disciplína zaoberajúca sa možnosťami zachycovania a ďalšieho využitia slnečnej energie
helioterapia – liečba slnečnými lúčmi
heliotherapia – helioterapia, liečba slnečným žiarením
heliotrop – odroda tmavozelného chalcedónu s červenými škvrnami; prístroj na svetelnú signalizáciu vzdialených cieľov merania; nízka rastlina rodu Heliotropum
heliotropismus – heliotropizmus, schopnosť rastlín obracať sa smerom ku slnku
heliotropizmus – schopnosť rastlín orientovať sa v smere slnečných lúčov
heliovar – sklo reagujúce na úroveň svetla a meniace podľa toho svoje sfarbenie
heliport – letisko pre vrtuľníky
helix – slimák, závit, vinutie
heliája – starogrécky ľudový porotný súd v Aténach
helión – atómová častica; jadro atómu hélia
helkom – vred
helm – v heraldike štylizovaná prilba umiestená v znaku nad štítom
helma – ochrana hlavy, prilba
helmint – cudzopasný bezstavovec, červ
helminthagogus – vypudzujúci červy, hlístopudný
helminthiasis, helminthosis – helmintóza, choroba vyvolaná cudzopasnými červami
helminthicus – vo vzťahu k červom
helminthologia – helmintológia, vedná disciplína zaoberajúca sa červami
helminthophobia – helmintofóbia, chorobný strach pred chorobou spôsobenou cudzopasnými červami
helmintológia – náuka o červoch
helmintosis – ochorenie, ktoré zapríčiňujú cudzopasné červy
helmintosporióza – ochorenie rastlín vyvolané hubami
helmintozoonóza – helmintóza prenosná zo zvieraťa na človeka
helmintóza – ochorenie živočíchov vyvolané cudzopasnými červami
helmintóza – ochorenie, ktoré zapríčiňujú cudzopasné červy
helofyt – bažinatá rastlina zakorenená v bahne, s listami nad hladinou
heloma – helóm, mozoľ, 'kurie oko'
helotomia – helotómia, odstránenie mozoľa, 'kurieho oka'
helvet – reformovaný evanjelik, kalvinista
helénizmus – obdobie neskorého gréckeho staroveku; umenie a kultúra tejto doby; jazykový prostriedok prevzatý do iného jazyka zo starej gréčtiny alebo v nej vytvorený
helénsky – grécky
hemaglutinácia – zhluk červených krviniek
hemangioblastóm – zhubný nádor z krvných ciev
hemangióm – nezhubný nádor z krvných ciev
hemartros – nahromadenie krvi v kĺbovej dutine
hemastóza – zastavovanie krvácania
hemateméza – zvracanie krvi
hemateméza – zvracanie krvi pri chorobách žalúdka, pažeráka alebo dvanástnika
hematofág – hmyz sajúci krv, parazit živiaci sa krvou iných živočíchov, napr. komár
hematogénny – pochádzajúci z krvi, krvného pôvodu
hematogénny – nachádzajúci sa v krvi
hematokrit – krvná sedimentácia, pomer červených krviniek v plazme
hematológ – odborník v hematológii
hematológia – náuka o krvi a ochoreniach krvotvorných orgánov
hematológia – náuka o krvi a krvných chorobách
hematomyélia – krvný výron do miechy
hematopoéza – krvotvorba, tvorba červených krviniek
hematopoéza – krvotvorba