Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „meč” v Slovníku slovenského jazyka

meč, -a muž. r. ručná zbraň bodná i sečná s rovnou čepeľou a ostrým hrotom: krátky, široký m.;
bronzový, oceľový m.;
dvojsečný m.;
ozbrojiť sa m-om;
vytasiť m.
;
pren. o víťazstve rozhodne m. boj

chytiť sa m-a dať sa do boja, do vojny;
plieniť ohňom a m-om vojnou;
bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie útočník, bojovník zomiera obyčajne v boji;
Damoklov m. mu visí nad hlavou žije v stále mu hroziacom nebezpečenstve;
mať v srdci m. bolesti veľmi trpieť;
hist. potomok po m-i z mužskej vetvy rodu;
hist., práv. právo m-a za feudalizmu privilégium miest stínať zločincov;

mečový príd. m.: m. tanec s mečmi;
hist. m-í bratia rytiersky rád na podmanenie baltických krajov;

mečík, -a muž. r.

1. zdrob. expr. malý meč;
pren. m-y trávy (Ondr.) úzke, ostré steblá;

2. vlhkomilná rastlina s hroznovitými červenými kvetmi;

bot. rod rastlín (Gladiolus): m. močiarny, m. strechovitý;

3. tech. druh pilníka na vyrezávanie úzkych zárezov

mechoriť sa p. mechriť sa

mechriť sa, zried. i mechoriť sa, -í, -ia nedok. expr. nepokojne sa hýbať, mrviť sa, hniezdiť sa, hmýriť sa: Obecenstvo sa mechrí. (Kuk.) Tam sa mechrili na vechťoch slamy tí piati čerti. (Bod.) Tam sa mechorí v špine a zeleninových odpadkoch. (Heč.)

meca, -e, -í žen. r. zastar. stará miera na sypké veci, merica: dve mece bôbu (Kuk.);

mecka, -y, -ciek žen. r. zdrob. expr.

meč, -í, -ia nedok. expr. (o kozách, ovciach, srnách) vydávať zvuk mé, mékať, mekotať, bľačať;

pren. pejor. o zvukoch silného detského plaču al. nepríjemného spevu

mecén, -a muž. r. podporovateľ, priaznivec, najmä vied a umení;

pren. podporovateľ, dobrodinec vôbec: m. umelcov, maliarov, štedrý m.;
m. športu;
nájsť, mať m-a
;

mecénka, -y, -nok žen. r.;

mecénsky príd. m. i prísl. ;

mecénstvo, -a stred. podporovanie vedy a umení

mecenáš, -a muž. r. mecén: nájde si mecenáša (Jes.);

mecenáška, -y, -šok žen. r.;

mecenášsky príd. m. i prísl. : mecenášske gesto (Letz);

mecenášstvo, -a stred. mecénstvo

mech1, -a muž. r. vrece: kožený, plátený m.;
m. na vodu;
kukuričný m.
s kukuricou al. na kukuricu;
pren. m. múky, orechov množstvo, ktoré sa vmestí do mecha;
pren. expr. m. peňazí mnoho

chodiť ako m. a) pyšne, naduto, b) nahnevane;
prázdny m. o hlupákovi;
expr. m-om udretý hlúpy, sprostý;

miešok, -ška muž. r. zdrob. expr. vrecúško: plátený, kožený, papierový m.;
zool. jedový m. s jedom (u hadov, pavúkov);
anat. vlasový m. kde je uložený korienok vlasu

hovor. žart. mať plač a smiech v jednom m-u o človeku, ktorý rýchle mení nálady (obyč. o dieťati)

mech2, -a, častejšie mechy, -ov muž. r. zariadenie, pomocou ktorého sa vháňa vzduchový prúd napr. do ohňa al. do píšťal hudobného nástroja: ručný, dvojitý, kováčsky m.;
organové;
ťahať
, hovor. i dúchať m-y;
hovor. žart. fučať ako kováčsky m. o zadychčanom človeku;
pren. hovor. žart. mať dobré m-y pľúca

hovor. expr. dúchať do jedného mecha držať spolu

mechanicizmus, -mu muž. r. filoz. mechanistický materializmus

mechanický príd. m.

1. vzťahujúci sa na zákony pohybu a rovnováhy hmotných telies: m-é vlastnosti hmoty (na rozdiel napr. od chemických);
m-á energia (na rozdiel od svetelnej, tepelnej);
lek. m-é poranenie, podráždenie spôsobené vonkajším zásahom;
fyz. m-á práca súčin sily a prebehnutej dráhy v jej smere;
geol. m-é zvetrávanie;

2. vykonávaný pomocou stroja, na stroji, strojový: m-é obrábanie;
m-é krosná
so samočinným strojovým zariadením;

3. vykonávaný al. dejúci sa bez uvedomenia, rozmýšľania, bezduchý, mimovoľný, neuvedomený: m. pohyb, m-é odpisovanie, memorovanie;
psych. m-á pamäť;

4. zried. mechanistický: m. materializmus;

mechanicky prísl.: m. niečo robiť bez uvažovania, bez rozmýšľania;

mechaničnosť i mechanickosť, -ti žen. r. mechanická činnosť, konanie bez rozmyslu

mechanik, -a, mn. č. -ci muž. r. odborník na výrobu jednoduchších strojov, opravu strojov a ich súčiastok, strojník: m. v lietadle, v továrni;
jemný m.
odborník na opravu a zhotovovanie drobných prístrojov;

mechanička, -y, -čiek žen. r.

mechanika, -y žen. r.

1. fyz. náuka o zákonoch pohybu a rovnováhy telies: analytická, kvantová m.;
stavebná, banská m.
;
astron. nebeská m. náuka o pohybe hviezd;

2. účelné zariadenie, pomocou ktorého možno uskutočniť nejaký pohyb, mechanizmus: m. klavíra, detskej hračky;
jemná, presná m.
súhrnný názov pre rozličné prístroje, napr. počítacie, optické;

3. zamestnanie strojníka, strojníctvo;

4. automatické vykonávanie niečoho, automatickosť: m. skoku

mechanista, -u muž. r. stúpenec mechanistického materializmu

mechanistický príd. m. filoz. neuznávajúci dialektiku, nedialektický: m. materializmus vývinový stupeň materialistickej filozofie, snažiaci sa všetky prírodné javy objasniť pomocou zákonov mechaniky;
m-á biológia, m-á koncepcia dejín

mechanizácia, -ie žen. r. zavádzanie, zavedenie strojov, strojového zariadenia, mechanizovanie niečoho: m. poľnohospodárskej výroby, ťažby uhlia;

mechanizačný príd. m.: m-é zariadenie

mechanizátor, -a muž. r. kto sa stará o mechanizáciu

mechanizmus, -mu muž. r.

1. súhrn strojových zariadení al. orgánov schopných koordinovanej činnosti: primitívna, zložitý m., m. hodiniek;
odb. navíjací, upínací, kľukový, prevodový, píliaci, hnací m.;
dýchací m.
dýchacie ústroje a ich činnosť;

2. sústava ustálených úkonov vykonávaných automaticky: m. odpisovania;
m. reči
súhrn činnosti, ktorých výsledkom je reč

mechanizovaný príd. m.

1. strojom vykonávaný, strojový: m-á výroba, doprava, m-é poľnohospodárstvo, m-é vŕtačky;

2. zried. mechanický, zmechanizovaný: m. chod práce;
m-é pohyby
;

mechanizovane prísl.;

mechanizovanosť, -ti žen. r.

mechanizovať, -uje, -ujú nedok. (čo)

1. nahrádzať ručnú prácu prácou stroja: m. výrobu, poľnohospodárstvo;

2. robiť mechanickým, spôsobovať, aby sa niečo dialo mechanicky, automaticky: m. pracovné úkony;

dok. zmechanizovať

mechanoterapia, -ie žen. r. lek. spôsob liečenia pomocou telocvičných úkonov

mechár, -a muž. r.

1. kto ťahá organové mechy;

2. nár. kto nosí vrecia pri kolede, napr. miništrant al. mendík (Ráz.)

mechovica, -e, -víc žen. r. nár. plachta z vrecoviny (Heč.)

mechúr, -a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. blanovitý vak ako časť rozličných organizmov: anat. plodový, žlčový, močový m.;
zool. vzdušný m. časť dýchacieho organizmu rýb;
hovor. expr. nadutý ako m. a) o veľmi pyšnom, b) o nahnevanom človekovi;

2. vysušený močový mechúr niektorých zvierat (napr. ošípaných) používaný ako priesvitná blana al. vrecko: okná, zastreté svinským m-om;
m. na tabak

dať sa m-om nastrašiť (Škult.) kapitulovať pod tlakom zveličovania;
márna práca m. do vody tisnúť (prísl.) o bezúčelnej práci;

mechúrový príd. m.: m-é choroby, m-á blana;

mechúrik, -a muž. r.

1. malý blanovitý vak ako časť rozličných organizmov: semenný, pľúcny, zárodkový m.;

2. malé vrecúško z vysušeného mechúra;

3. bot. jednopuzdrový semenník pukajúci na brušnom šve;

4. ľud. živočích nálevník;

5. ľud. malý pľuzgier;

mechúrikový príd. m.

mechúrikovitý príd. m. odb. mechúriku podobný: m-é kalichy kvetov;
m-é telo nezmarov
;

mechúrikovite prísl.

mechúrnik, -a muž. r. ker kvitnúci strapcami žltých al. červenožltých kvetov;

bot. rod rastlín (Colutea)

Naposledy hľadané výrazy

1. meč v Slovníku slov. jazyka