výstup -u m.
1. vystúpenie (význ. 1, 2), vystupovanie: horolezecký v., v. na Kriváň, op. zostup;
umožniť v. (z autobusu)
2. miesto, kade sa vystupuje, kade niečo vystupuje: v. je vzadu východ;
odb. v. počítača miesto presunu informácií, op. vstup
3. vystúpenie pred verejnosťou: umelecký, sólový v.
4. časť div. dejstva, scéna: prvý, druhý v.
5. hádka, zvada, scéna: domáci v., robiť v-y
6. výsledok nejakého procesu (výrobného, výskumného ap.), op. vstup
výstupište -a -píšť, výstupisko -a -písk s. miesto, kde sa vystupuje (z hromadného dopr. prostriedku)
vystúpiť -i dok.
1. chôdzou, pohybom sa dostať hore, do polohy vyššie, vyjsť, op. zostúpiť, zísť: v. na vrchol Kriváňa, v. po schodíkoch na tribúnu, do lietadla;
slnko v-lo nad obzor
2. chôdzou, pohybom sa dostať von: v. z vlaku, v. z radu;
potok v-l z koryta vylial sa
3. vzdať sa členstva, účasti, opustiť niečo: v. z cirkvi, z vlády, zo školy
4. dosiahnuť istú výšku, hodnotu, op. klesnúť: horúčka v-la na maximum
5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, zrejmým: pot mu v-l na čelo, na krku mu v-li žily;
pren. chyby zreteľne v-li
6. zapojiť sa do (umel.) účinkovania, programu ap.; začať činnosť: v. v televízii, SĽUK v-l v Paríži, pohostinské v-enie divadla;
v. s prvou skladbou
7. zasiahnuť do priebehu rokovania ap.: v. na schôdzke (s novým návrhom), v. pred súdom
8. bojovne ap. sa postaviť, slovami, činom zasiahnuť: smelo v. proti odporcom, proti násiliu;
v. v prospech utláčaných, za ľudské práva;
// vystúpiť sa ustúpiť z cesty, vyhnúť sa, odstúpiť sa: v. sa z cesty;
// vystupňovať sa: teror sa v-l (na najvyššiu mieru)
nedok. vystupovať
1. k 1 – 8
2. správať sa (význ. 1), konať: v. ako diktátor, korektné, sebavedomé v-nie
3. vyčnievať, prečnievať: výklenok v-úci do priestoru
nedok. vystupovať sa