vravieť -í -ia nedok. hovoriť (význ. 1 – 6): v. pravdu;
neviem, čo v-š;
poslúchni, kým ti pekne v-m;
čo na to v-l? ako reagoval? fakty v-ia (jasnou rečou);
inštinkt mi v-í, že sa čosi stane;
často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: bolo ich, ako v-m, veľmi veľa;
ako sa v-í, menej je viac
● škoda v. výraz rezignácie;
o tom ani nev-iac to je samozrejmé;
hluchému darmo v-š;
to mi nič nev-í nič mi to nepripomína;
zlé jazyky v-ia ohovárajúci ľudia;
→ reči sa v-ia, chlieb sa je;