jama -y jám ž.
1. väčšia prirodzená al. urobená vyhĺbenina (obyč. v zemi): veľká j.;
hrobár kope j-u hrob;
silážová, zemiaková j. na prípravu siláže, na úschovu zemiakov;
stavebná j. na základy stavby;
montážna j. na opravu vozidiel zospodu;
ban. zvislé banské dielo vyúsťujúce na povrch
2. hovor. kotlina, úžľabina, jamina: dom postavili v j-e
● expr. vystáť j-u dlho márne stáť a čakať;
kniž. → levová j.;
kto druhému j-u kope, sám do nej (s)padne kto chystá úklady, často sa sám stáva ich obeťou;
jamisko -a s., N a A jedn. i ž.
jamka -y -miek/-môk ž. zdrob.: j-y na sadenie (zemiakov ap.);
j-y na lícach;
anat. kĺbové j-y
● skoro mu → oči vyliezli z j-miek;
jamkový príd.;
jamovitý príd. majúci jamy, pokrytý jamami: j. terén
jamový príd.;
jamôčka -y -čok ž. zdrob. expr.;