I. -ia s.
1. stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha: osobné, rodinné š., hľadať š., žiariť š-ím, byť na vrchole š-ia
2. priaznivá zhoda okolností, úspech: mať (veľké) š., š. mu žičí
● expr.: sprostý, hlúpy má š. šťastie býva náhodné, nezaslúžené;
mať sprosté, hlúpe š. nezaslúžené;
mať z pekla š. veľké;
veľa š-ia! pozdrav, želanie;
š. v nešťastí kritická situácia s dobrým koncom;
na š. → našťastie;
odvážnemu š. praje;
každý je kováčom svojho š-ia strojcom;
š. sa naňho usmialo mal šťastie
II. vetná prísl. vyj. kladné hodnotenie (deja): š., že sa nič nestalo;
šťastie ‑ia s.