II. švih cit. naznač. švihnutie
švihadielko -a -lok s. zdrob.
švihadlový príd.;
švihať nedok.
1. prudko pohybovať obyč. niečím pružným: š. prútom, bičom, chvostom;
š. nohou, rukou;
pren. š. zrakom
2. biť, udierať obyč. niečím pružným, šibať, šľahať: š. koňa, š. korbáčom po chrbte;
š. sa prútom
3. expr. veľmi rýchlo sa pohybovať; bežať, utekať: š. dolu kopcom;
š-te! ponáhľajte sa! hovor. š. deväťdesiatkou;
dok. švihnúť -e -ú -hol
// švihnúť sa hovor. expr.
1. poponáhľať sa (význ. 1, 2): š-ite sa, lebo prídeme neskoro!
švihový príd. k 1: š. krok
šviháckosť -i ž., šviháctvo -a s.
švihadlo ‑a ‑diel s.; švihadlový; švihadielko ‑a ‑lok s.
švihať ‑á ‑ajú dok.nedok.
švihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; švihnúť sa
švihom prísl.
švihák ‑a mn. ‑ci m.; švihácky príd.prísl.; šviháckosť ‑i ž., šviháctvo ‑a s.