šupa2 -y šúp ž. hovor. expr. úder (význ. 1), výbuch; strela (význ. 2): vypáliť, dostať š-u;
to bola š.
šupácky príd. i prísl.: š-e spôsoby;
š. oblečený
šupátko, správ. posúvač
šupák -a mn. -ci m. hovor. pejor. trhan (význ. 1), tulák (význ. 1), otrhanec;
pren. neporiadne oblečený človek;