štrajkokaz -a m. kto (prácou) narúša štrajk;
štrajkokazecký príd.;
štrajkokazectvo -a s.
štrajkovať nedok. nepracovať po vyhlásení štrajku: š. za splnenie sociálnych požiadaviek
štrajkujúci m. kto štrajkuje: požiadavky š-ich, rokovať so š-mi
štrajkokaz -a m. kto (prácou) narúša štrajk;
štrajkokazecký príd.;
štrajkokazectvo -a s.
štrajkovať nedok. nepracovať po vyhlásení štrajku: š. za splnenie sociálnych požiadaviek
štrajkujúci m. kto štrajkuje: požiadavky š-ich, rokovať so š-mi