škrípavo prísl.
škrípať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. pri trení vydávať ostrý, nepríjemný zvuk, škripieť, škripotať: brzdy, kolesá š-u, pero š-e, piesok š-e pod nohami
2. spôsobovať ostrý, nepríjemný zvuk, škripieť, škripotať: š. zubami;
expr. š. na husliach prenikavo a falošne hrať
3. hovor. expr. byť v neporiadku, nedariť sa, viaznuť: niekde to š-e, v manželstve niečo š-e
škrípavý; škrípavo prísl.
škrípať ‑e ‑u ‑uc/‑ajúc ‑uci/‑ajúci dok.nedok.