škrabadielko -a -lok s. zdrob.
škrabadlo -a -diel s. škrabák1 (význ. 1);
archeol. čepeľovitý nástroj na opracovanie kože, dreva ap.;
škrabanec -nca m.
1. stopa po škrabnutí; ľahké poranenie, poškodenie v podobe ryhy, škrabanina: krvavý š., š. na tvári, na dverách, na aute
2. obyč. mn. pejor. čarbanica, škrabanina
škrabač -a m. škrabák1 (význ. 1)
škrabať -e -ú, škriabať -e -u nedok.
1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom, driapať: š. klincom po stene;
mačka, tŕnie š-e
2. zbavovať vrchnej časti (šupy ap.), šúpať, olupovať, bieliť: š. zemiaky
3. ostrým predmetom odstraňovať z povrchu, (z)oškrabovať: š. kôru zo stromu, š. prischnuté jedlo z tanierov
4. šúchaním (nejakým predmetom, najmä nechtami) odstraňovať svrbľavý pocit: š-l ho na chrbte;
š. sa v hlave;
š. sa za uchom i pren. byť v rozpakoch
5. spôsobovať škrabľavý pocit: golier ho š-e;
neos. š-e ho v hrdle pociťuje škrabľavú bolesť
6. šúchaním, trením vydávať zvuk: š. na dvere, na okno
7. expr. (škaredo) písať, čarbať: š. do zošita
8. hovor. expr. nasilu brať, driapať: š. spolužiakovi pero z ruky;
škrabácky príd. i prísl.
škrabákový príd.;
škrabáčik -a m. zdrob.
škrabavý; škrabavo prísl.; škrabavosť ‑i ž.