ľúto vetná prísl. v neos. vetách je, prišlo mu ľ.
1. ľutuje niekoho, súcití s niekým: je mu ľ. chorého otca
2. mrzí, trápi ho: prišlo mu ľ., že odíde;
je mi (veľmi) ľ. (veľmi) ľutujem (ospravedlnenie)
3. je mu clivo, banuje: je mu ľ. za mladosťou
4. ľutuje (stratu, námahu ap.): je mu ľ. peňazí (na cestu), roboty
ľútosť -i ž.
1. súcit, sústrasť: vzbudzovať ľ.;
bez ľ-i nemilosrdne
2. duš. bolesť, žiaľ: ľ. nad stratou priateľa, za priateľom
□ mať ľ. (s chorým ap.) ľutovať (chorého ap.)
ľútostivo prísl.
ľúto prísl.
ľútosť ‑i ž.
ľútostiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.nedok.
ľútostivý; ľútostivo prísl.
Ľutov ‑a m.; Ľutovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ľutovčanka ‑y ‑niek ž.; ľutovský
ľutovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.