cudnosť -i ž.
cudzina -y ž. krajiny za hranicami vlastného štátu, zahraničie, op. vlasť, domov: ďaleká c., dovoz z c-y
cudzinec -nca m.
1. príslušník cudzieho štátu, národa, cudzozemec: prílev c-ov
cudzinecký príd.: c. ruch, c-á légia
cudzinka -y -niek ž.;
cudzojazyčne prísl.;
cudzojazyčnosť -i ž.
cudzojazyčný príd. súvisiaci s cudzím(i) jazykom (-mi): c-á literatúra pís. v cudzích jazykoch;
c-é prostredie v kt. sa hovorí cudzím jazykom;
cudzokrajne prísl.: pôsobiť c.;
cudzokrajnosť -i ž.
cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzích krajov, exotický: c-á rastlina;
cudzoložne prísl.: c. splodený
cudzoložnica -e -níc ž.
cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;
cudzoložný príd. kt. sa dopúšťa, dopustil cudzoložstva: c-á žena;
c. styk v cudzoložstve;
cudzoložstvo -a -tiev s. mimomanželská súlož
cudzopasiť nedok.
1. živiť sa z organizmu iného druhu, parazitovať: hlísty c-ia v črevách
2. pejor. žiť z práce iných
cudzopasnícky príd. i prísl.;
cudzopasníctvo -a s.
cudzopasník -a m.
1. mn. N a A -y cudzopasný živočích al. rastlina, parazit
2. mn. živ. -ci pejor. kto žije z práce iných, príživník;
cudzopasný príd.
1. živiaci sa z organizmu iného druhu, parazitný: c. hmyz, c-é rastliny
2. pejor. žijúci z práce iných, príživnícky: c-é vrstvy
cudzorodo prísl.;
cudzorodosť -i ž.
cudzosť -i ž.
cudzozemec -mca m. človek z inej krajiny, cudzinec;
cudný; cudne prísl.; cudnosť ‑i ž.
cudzina ‑y ž.
cudzinec ‑nca m.; cudzinka ‑y ‑niek ž.; cudzinecký
cudzojazyčný; cudzojazyčne prísl.; cudzojazyčnosť ‑i ž.
cudzokrajný; cudzokrajne prísl.; cudzokrajnosť ‑i ž.
cudzoložník ‑a mn. ‑ci m.; cudzoložnica ‑e ‑níc ž.; cudzoložnícky príd.prísl.
cudzoložný; cudzoložne prísl.
cudzoložstvo ‑a s.
cudzopasiť ‑í ‑ia dok.nedok.
cudzopasník ‑a ANmn.neživ.živ. ‑y, mn.živ. ‑ci m.; cudzopasnícky príd.prísl.; cudzopasníctvo ‑a s.
cudzopasný; cudzopasne prísl.
cudzorodý; cudzorodo prísl.; cudzorodosť ‑i ž.
cudzota ‑y ž.
cudzozemec ‑mca m.; cudzozemský
cudzí; cudzo prísl.; cudzosť ‑i ž.
cúdiť ‑i ‑ia dok.nedok.
čudesný; čudesne, čudesno prísl.
čudeso ‑a ‑dies s.
čudný; čudne, čudno prísl.
čudo ‑a čúd prísl.s.
čudovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.