zástupca -u mn. -ovia m.
1. kto niekoho zastupuje (význ. 1): z. riaditeľa;
ustanovil ho za svojho z-u;
práv. zákonný, splnomocnený z.
2. kto vystupuje v niečom mene, predstaviteľ, reprezentant: obchodný, diplomatický z.;
štátny z. prokurátor;
ľud si volí svojich z-ov
3. kto, čo reprezentuje celok, do kt. patrí; typický predstaviteľ: poprední z-ia literárnych smerov;
najvyspelejší z. cicavcov;
zástupcovský príd.: z-á úloha
zastúpenie -ia s.
1. účasť prostredníctvom zástupcov: strana má z. vo vláde;
predniesť v z-í vlády v mene
2. číselný podiel (na účasti): percentuálne, menšinové z.
3. zastupiteľský úrad: mať diplomatické z. v inom štáte
zastupiteľský príd. kt. zastupuje (význ. 2), kt. súvisí so zastupovaním: z. úrad, z-é orgány
zastupiteľstvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad, zastúpenie: obchodné z., diplomatické z.;
štátne z. prokuratúra
zástupkyňa -e -kýň ž.;
zástupne prísl.;
zástupnosť -i ž.
nedok. zastupovať
1. k 1, 3
2. byť zástupcom (význ. 2): z. v parlamente svoju stranu;
z. práva klienta
zástupca ‑u mn. ‑ovia m.; zástupkyňa ‑e ‑kýň ž.; zástupcovský
zastúpenie ‑ia ‑í s.
zastúpiť ‑i ‑ia dok.
zastupiteľstvo ‑a ‑tiev s.
zástupný; zástupne prísl.; zástupnosť ‑i ž.
zastupovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.