zobať -e -ú -úc/-ajúc nedok.
1. zobákom zbierať (potravu): z. zrno;
z. z ruky i fraz. expr. ochotne niekoho poslúchať;
pren. expr. (o ľuďoch) jesť po troche niečo drobné: z. jahody z misky
2. ďobať (význ. 1): kvočka ho z-la do ruky;
nedok. zobliekať -a
dok. zobnúť -e -ú -bol
zobecnieť, správ. zovšeobecnieť;
zobecniť, správ. zovšeobecniť
nedok. zobrazovať
zobrať -berie -berú -tý/-ný dok.
1. vziať (význ. 1 – 11): z. tašku do ruky, dieťa na kolená;
z. tabletku;
ktosi mu z-l hodinky;
z-r liter vína! z. si príklad (z niekoho);
z. niekoho na byt;
autobus (ne)z-l všetkých;
(ne)z-li ho na vojnu, z-la ho polícia;
vietor z-l strechu;
z. funkciu;
on to z-l vážne;
hovor. celkom ho to z-lo;
z-rme si napr. (takýto prípad);
z. niečo na vedomie
2. odobrať z povrchu, pozberať: z. smotanu z mlieka, úrodu z poľa, z. (riad) zo stola
3. zhromaždiť, sústrediť: z-né spisy (autora)
4. sústrediť do intenzívnej činnosti, pozbierať: z. všetku (svoju) silu, energiu, odvahu
● z. si niečo do hlavy zaumieniť si;
z-l si mi to z → úst;
z. si niekoho, niečo na → mušku;
z. (si) niekoho do → parády;
z. → rozum do hrsti;
z. si niečo k → srdcu;
z. niečo na → ľahkú váhu;
expr. nech to čert z-ie! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;
zobákový príd.;
zobáčik -a m. zdrob.;
zobáčisko -a -čisk s., v jedn. i m. zvel.
nedok. zobúdzať -a
nedok. zobúdzať sa
nedok. zobúvať -a
žobravo prísl.
žobračenka -y -niek ž. pejor. (v prvej ČSR) poukážka na podporu v nezamestnanosti;
žobračenkový príd.
žobračí príd. zried.;
zob ‑u m.
zobať ‑e ‑ú ‑úc/‑ajúc dok.nedok.
zoberať ‑á ‑ajú dok.nedok.
zobkať ‑á ‑ajú dok.nedok.
zobliecť ‑lečie ‑lečú ‑liekol dok.
zobliekať ‑a ‑ajú dok.nedok.
zobnúť ‑e ‑ú ‑bol dok.
zobraziť ‑í ‑ia dok.
zobrazovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
zobrať ‑berie ‑berú ‑bral ‑bratý/‑braný dok.; zobrať sa; zobrať si
zobudiť ‑í ‑ia dok.; zobudiť sa
zobuť ‑je ‑jú dok.
zobzerať sa ‑á ‑ajú dok.
zobák ‑a m.; zobákový; zobáčik ‑a m.; zobáčisko ‑a ‑čisk jedn.m.s.
zobúdzať ‑a ‑ajú dok.nedok.; zobúdzať sa
zobúvať ‑a ‑ajú dok.nedok.
žobravý; žobravo prísl.
žobrač ‑e ž.
žobračenka ‑y ‑niek ž.; žobračenkový
žobrať ‑e ‑ú ‑ajúc ‑ajúci dok.nedok.
žobroniť ‑í ‑ia dok.nedok.
žobrota ‑y ž.
žobrák ‑a mn. ‑ci m.; žobráčka ‑y ‑čok ž.; žobrácky príd.prísl.; žobračí; žobráctvo ‑a s.; žobráčik ‑a mn. ‑ovia m.
žobráča ‑aťa mn. ‑ence/‑atá ‑čeniec/‑čat s.