znak1 -u m.
1. výrazná charakteristická vlastnosť, črta: osobitné z-y národa, sprievodné z-y industrializácie;
dedičné, pohlavné z-y
2. viditeľný prejav niečoho, príznak, symptóm: z-om jeho práce je presnosť, na z. protestu odišiel
3. znamenie (význ. 1), signál: svetelný, návestný z., dať niekomu z. kývnutím hlavy
4. názorné vyjadrenie, označenie (pojmu ap.): z-y písma, z. násobenia, rovnosti
5. predmet, obraz ap. názorne, symbolicky vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny z., z. mesta Žiliny, mať v z-u orlicu;
z. kríža
6. vec, jav, kt. je (na zákl. konvencie) nositeľom istého myšlienkového obsahu: veda o z-u;
lingv. jazykový z. jednotka jazyka (morféma, slovo, veta) majúca pomenúvaciu, významovú a často i dorozumievaciu funkciu;
znakovosť -i ž. znaková povaha
znakárka -y -rok ž.;
znakársky príd.
znalkyňa -e -kýň ž.;
znalostný príd.
znalosť -i ž. kniž.
1. poznanie (význ. 1, 2), informovanosť: z. života, pomerov, prostredia
2. ovládanie niečoho, vedomosti o niečom na zákl. štúdia, skúsenosti: dobrá z. cudzích jazykov dobré ovládanie;
z. dopravných predpisov ovládanie;
odborné z-i vedomosti;
znamenie -ia s.
1. vnímateľný pokyn oznamujúci niečo, upozorňujúci na niečo, signál, znak: výstražné, poplašné z., z. na odchod vlaku, dať z. rukou
2. označenie, vyznačenie niečoho na niečom: materské z., z. kríža
3. úkaz vykladaný ako oznámenie budúcnosti: na oblohe sa ukázali z-ia
4. príznak, znak, svedectvo: horúčka je z-ím choroby, automobilizmus je z-ím doby
5. každá z dvanástich častí zvieratníka: narodiť sa v z-í leva;
znamenitosť -i ž. znamenitá, významná vec
znamienko -a -nok s. vnímateľné vyznačenie, označenie: urobiť si z. na okraji knihy;
materské z.;
→ diakritické z.;
z. rovnosti znak
znateľne prísl.
značiť nedok.
1. dávať na niečo značku, označovať, značkovať: z. výrobky značkou podniku, z. turistické cesty, dopravné z-enie
2. byť znamením niečoho, znamenať: kvety vo sne z-ia radosť;
ochorel, to z-í, že nepôjde s nami
3. mať hodnotu, cenu, znamenať, predstavovať: rodina z-í pre ňu veľa;
prísna kritika nez-í ešte odsúdenie
4. zapisovať (význ. 1), zaznačovať, zaznamenávať: z. si niečo do kalendára, z. výkony
značkovací príd. určený na značkovanie: z. prístroj, z-ia farba
značkárka -y -rok ž.;
značkársky príd.: z-a činnosť;
značkárstvo -a s.
znak ‑u m.; znakový; znakovosť ‑i ž.
znalec ‑lca m.; znalkyňa ‑e ‑kýň ž.; znalecký; znalecky prísl.
znamenať ‑á ‑ajú dok.nedok.
znamenie ‑ia ‑í s.
znamenitý; znamenite, znamenito prísl.; znamenitosť ‑i ž.
znamienko ‑a ‑nok s.
znateľný; znateľne prísl.
značiť ‑í ‑ia dok.nedok.
značkovač ‑a m.
značkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
značkár ‑a m.; značkárka ‑y ‑rok ž.; značkársky; značkárstvo ‑a s.
značný; značne prísl.
znať ‑á ‑ajú dok.nedok.
známkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
známosť ‑i ‑í ž.
známy ‑eho príd.prísl.
znárodnieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.
znárodniť ‑í ‑ia dok.
znárodňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
znásilniť ‑í ‑ia dok.
znásilňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
znásobiť ‑í ‑ia dok.; znásobiť sa
znásobovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; znásobovať sa
znázorniť ‑í ‑ia dok.