zbohatlícky príd. i prísl.
zbohatlík -a mn. -ci m. kto (rýchlo, obyč. nestatočne) zbohatol: vojnový z.;
zbohatlíčka -y -čok ž.;
zbohom cit. pozdrav na rozlúčku: povedal z. a odišiel
● dať z. niekomu, niečomu opustiť ho, to;
expr. no z.! vyj. nemilé prekvapenie, iróniu
zbojníctvo -a s.
zbojníčka -y -čok ž.;
zbombardovať dok. zasiahnuť bombami: z. mesto;
z-né domy
zboristka -y -tiek ž.
zbormajster -tra m. vedúci speváckeho zboru;
zbormajsterka -y -riek ž.
zborníkový príd.;
zborníček -čka m. zdrob.
zbožne prísl.;
zbožnosť -i ž.
zbožný1 príd.: z-á jama
zbožňovateľ -a mn. -ia m. ctiteľ, obdivovateľ: z. umenia;
mať veľa z-ov;
zbožňovateľka -y -liek ž.;
Zbojné ‑ého s.; Zbojňan ‑a mn. ‑ia m.; Zbojnianka ‑y ‑nok ž.; zbojniansky
Zborov ‑a m.; Zborovčan ‑a mn. ‑ia m.; Zborovčanka ‑y ‑niek ž.; zborovský
Zborov nad Bystricou ‑a m.; Zborovčan BystrickoZborovčan ‑a mn. ‑ia m.; Zbo-rovčanka BystrickoZborovčanka ‑y ‑niek ž.; zborovský bystrickozborovský
zbohatlík ‑a mn. ‑ci m.; zbohatlíčka ‑y ‑čok ž.; zbohatlícky príd.prísl.
zbohatnúť ‑e ‑ú ‑tol dok.
zbohom cit.
zboj ‑a m.
zbojník ‑a mn. ‑ci m.; zbojníčka ‑y ‑čok ž.; zbojnícky príd.prísl.; zbojníctvo ‑a s.; zbojníček ‑čka m. mn. ‑ovia
zbojníčiť ‑i ‑ia dok.nedok.
zbojstvo ‑a ‑tiev s.
zboka, zboku prísl.
zbombardovať ‑uje ‑ujú dok.
zbor ‑u L ‑e mn. ‑y m.; zborový; zborovo prísl.
zbormajster ‑tra m.; zbormajsterka ‑y ‑riek ž.
zborník ‑a m.; zborníkový; zborníček ‑čka m.
zborovňa ‑e ‑í ž.
zbožňovateľ ‑a mn. ‑ia m.; zbožňovateľka ‑y ‑liek ž.; zbožňovateľský
zbožňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
zbožštiť ‑í ‑ia ‑šť/‑i! dok.
zbožšťovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.