zaťažiť ‑í ‑ia dok.
zaťažiť dok.
1. pôsobiť na niečo zaťažením, záťažou: z. lyžu, vozidlo;
papiere z-ené závažím
2. vystaviť zaťaženiu (význ. 2): rovnomerne z. motor;
z. vedúceho prácou
3. dať, uviesť ap. v nežiadane veľkej miere, preťažiť: z. dielo opismi;
pren. byť z-ený predsudkami neuvažovať triezvo pre predsudky
4. postihnúť (fin., hmotným) záväzkom: z. pozemky hypotékou;
finančné z-enie dedičstva;