// zaviazať sa
1. dať záväzný sľub, záväzok: podnik sa z-l splniť dodávky dielcov
2. vyvolať pocit vďaky, záväzku: svojou pomocou si ho z-l;
byť z-ný niekomu za niečo
3. utvoriť hlávku: šalát sa z-l;
zaviať -veje -vejú dok.
1. začať al. krátky čas viať, zafúkať, zavanúť: z-l teplý vetrík;
neos. z doliny z-lo chladom
2. začať al. krátky čas sa šíriť, zavanúť: zo záhrad z-la vôňa kvetov
3. viatím dostať niekam; tým zaniesť, zafúkať: vietor z-l papiere do kúta;
fujavice z-li cesty (snehom);
z-ty chodník
4. viatím sa pohýbať: zástavy, vlasy z-li vo vetre
nedok. zavierať -a
nedok. zavierať sa
zaviesť -vedie -vedú -viedol dok.
1. vedením, sprevádzaním niekam dostať, priviesť, doviesť: z. hostí do izby, z. kravy na pašu
2. zapríčiniť, že sa niekto niekam, do niečoho dostane, priviesť, doviesť: povinnosti ho sem z-li;
fašizmus z-l ľudí do katastrofy
3. vedením (význ. 2) dopraviť; inštalovať: z. do domu plyn, elektrinu;
z. telefón
4. na inom základe usmerniť chod, činnosť; vniesť (význ. 2): z. do výroby poriadok, systém
5. uviesť do života, začať realizovať: z. letný čas, z. trestné konanie
6. založiť (význ. 5), zriadiť: z. chov ošípaných, z. modernú výrobu;
z. nové stroje uviesť do výroby
● z. niekoho do slepej uličky dostať do bezvýchodiskovej situácie;
z. reč, rozhovor na inú koľaj, iným smerom zmeniť tému;
z. reč na niečo začať o niečom rozprávať;
nedok. zavievať -a
// zaviezť sa dopr. prostriedkom sa dopraviť, odviezť sa: z. sa autobusom na konečnú
zaviniť dok. zapríčiniť niečo negatívne, spôsobiť: z. nehodu, z. si úraz;
práv. úmyselné, neúmyselné z-enie;
zavinovačka -y -čiek ž. prikrývka na zavinovanie dojčiat
// zavinúť sa skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa: špirála sa z-la, mačka sa z-la do klbka;
zavinšovať dok. hovor. zaželať, zapriať: z. niekomu šťastia, zdravia, z. dobrú noc;
ísť z. priateľovi zablahoželať
nedok. zaviňovať
nedok. zavíjať -a
zavírusovať dok. zaniesť vírusy; napadnúť vírusmi: inform. z-ný počítač
nedok. zavíňať sa, zavinovať sa
závideniahodný príd. kt. hodno závidieť: z. život, (nie) z-é položenie
závinový príd.: z-é cesto
závislosť -i ž.: vzájomná z., politická z. (od veľmocí);
z. od drog;
zaviazať ‑že ‑žu ‑zal dok.; zaviazať sa
zaviaznuť ‑e ‑u ‑zol dok.
zaviať ‑veje ‑vejú ‑vial dok.
zavierať ‑a ‑ajú dok.nedok.; zavierať sa
zaviesť ‑vedie ‑vedú ‑viedol dok.
zavievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
zaviezť ‑vezie ‑vezú ‑viezol dok.; zaviezť sa
zaviniť ‑í ‑ia dok.
zavinovačka ‑y ‑čiek ž.
zavinovať ‑uje ‑ujú, zavíňať ‑a ‑ajú dok.nedok. (zakrúcať); zavinovať sa, zavíňať sa
zavináč ‑a ANmn. ‑e m.
zavinúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.; zavinúť sa
zavinšovať ‑uje ‑ujú dok.
zaviňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok. (spôsobovať)
zaviť ‑je ‑jú dok. (vpliesť)
zavíjať ‑a ‑ajú dok.nedok. (vplietať)
zavíriť ‑i ‑ia dok.
zavítať ‑a ‑ajú dok.
závidieť ‑í ‑ia ‑el dok.nedok.
závisieť () ‑í ‑ia ‑el dok.nedok.
závistlivec ‑vca m.; závistlivkyňa ‑e ‑kýň ž.
závistlivý; závistlivo prísl.; závistlivosť ‑i ž.
závisť ‑i ž.
závitnica ‑e ‑níc ž.; závitnicový
závitník ‑a m.
závitok ‑tka/‑tku m.