zastaviť dok.
1. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať: z. priateľa pristaviť;
z. vlak, koňa;
pren. z. čas, vývin
2. prerušiť činnosť, chod: z. stroje, z. prácu, paľbu, vyšetrovanie, z. niekoho v reči, robiť bez z-enia
3. prestať postupovať, zastať: auto z-lo pred domom;
z. stáť! povel;
nedok. zastavovať
nedok. zastavovať sa
zastávať -a nedok. i opak.
1. k 2, k 5 i zastávať sa
zastávka -y -vok ž.
1. zastavenie (význ. 1, 2): malá z. (na pochode);
pracovať bez z-y
2. miesto, kde pravidelne zastávajú prostriedky hromadnej dopravy: autobusová z., z. električky
3. vzdialenosť medzi dvoma takými miestami: koľko z-k je do centra?
zástavka -y -viek ž. zdrob.
zástavový príd.;
zastavať ‑ia ‑ajú dok. (pokryť stavbou)
zastaviť ‑í ‑ia dok. (prerušiť chod); zastaviť sa
zastavovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; zastavovať sa
zastávať ‑a ‑ajú dok.nedok. (prerušovať činnosť); zastávať sa
zastávka ‑y ‑vok ž. (zastavenie; miesto zastavenia)
zástava ‑y ‑tav ž.; zástavový; zástavka ‑y ‑viek ž.
zástavba ‑y ‑vieb ž.
zástavník ‑a mn. ‑ci m.; zástavníčka ‑y ‑čok ž.