nedok. zabiehať -a, zabehúvať, zabehávať -a
1. k 1, 2, 4, 5
zabijak -a m.
1. živ. mn. -ci pejor. (profesionálny) vrah: chladnokrvný z.
2. neživ. expr. čo zabíja, škodí: fajčenie je (hotový) z.
zabiť -je -jú dok.
1. pripraviť o život, usmrtiť: z. hus;
úmyselne z. (človeka) zavraždiť;
z. sa z nešťastnej lásky;
neos. z-lo ho na fronte;
pren. expr. spôsobiť zánik, zničiť, ubiť: z-l v nej cit
2. zatĺcť (význ. 2), vbiť: z. klinec (do steny)
3. pribitím uzavrieť: okná z-té doskami
4. expr. bezúčelne stráviť, premárniť, premrhať: z. čas zbytočnosťami
5. hovor. rozbiť (význ. 1), roztĺcť: z. pohár
● spať ako z-tý tuho;
→ jedným úderom z. dve muchy;
veď ťa to nez-je neuškodí ti to;
zabíjačkový príd.: z-á kaša
nedok. zabíjať -a
žabiacky príd.
žabisko -a -bísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
žabička -y -čiek ž. zdrob. expr.;
Zábiedovo ‑a s.; Zábiedovčan ‑a mn. ‑ia m.; Zábiedovčanka ‑y ‑niek ž.; zábiedovský
zabiehať ‑a ‑ajú dok.nedok.; zabiehať sa
zabijak ‑a mn. ‑ci m.živ.
zabíjačka ‑y ‑čiek ž.; zabíjačkový
zabíjať ‑a ‑ajú dok.nedok.
žabiatko ‑a ‑tok s.
žabica ‑e ‑bíc ž.
žabinec ‑nca m.