za slobodna → zaslobodna;
za predl.
A. s G vyj.
1. čas (v priebehu), počas, cez, v: za rána;
stalo sa to za povstania, za vojny
2. podmienku: za prítomnosti, za tepla
B. s A vyj.
1. smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sadnúť si za stôl, strčiť za košeľu
2. miesto dotyku: chytiť sa za nohu
3. prostriedok, spôsob: ťahať za povraz;
viesť za ruku
4. príčinu: hanbiť sa za svoj čin;
viniť, potrestať za prehru;
pre nič za nič (udrieť)
5. podmienku: chcieť za každú cenu, požičať za malý poplatok
6. mieru (prirovnaním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún;
za necht, za hlt, za (mačný) mak málo
7. časový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas;
za okamih, za amen rýchlo
8. prospech, účel: vybavil to za deti, bojovať za zvýšenie miezd, angažovať sa za dobrú vec
9. zástupnosť; postavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všetkých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové;
učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho
10. väzbu pri slovesách a menách: zaručiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov;
zodpovednosť za výchovu, vďaka za lásku
C. s I vyj.
1. miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami;
byť za horami za dolami ďaleko;
držať jazyk za zubami mlčať
2. smer (po slovesách pohybu): obrátiť hlavu za hlasom;
pustiť sa za priateľmi
3. priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď;
často v konštrukciách s opakovaným podst. m.: deň za dňom, padal strom za stromom, jeden za druhým
4. spôsob: robil všetko za ním podľa neho;
skúšať žiaka za žiakom všetkých žiakov
5. účel (po slovesách pohybu): ísť za robotou, naťahovať sa za jablkami, poslať niekoho za lekárom
6. príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou
7. väzbu pri slovesách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim;
cesta za svetlom, honba za majetkom
za cenu predl. s G vyj. podmienku: udržať sa za c-u kompromisu;
za horúca → zahorúca;
za mlada → zamlada;
za mokra → zamokra;
za slobodna → zaslobodna;
za vlhka prísl. výraz: hladiť za v-a;
za starodávna, od starodávna príslov. výrazy dávno; oddávna;
za studena, na studeno príslov. výrazy k 1: zváranie za s-a bez zahriatia;
úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave;
za surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;
za čerstva → začerstva;
za živa → zaživa;
zaachkať dok. expr. zavzdychať, zastonať
zaangažovať dok. k angažovať (význ. 2), zapojiť: z. odborníkov do prípravy zákonov, z. veriacich vo výstavbe chrámu;
podniky sú z-né na výstavbe
// zaangažovať sa: z. sa v prípravách, do príprav osláv;
z. sa za dobrú myšlienku;
byť spoločensky z-ný
// zababrať sa: z. sa pri maľovaní
zabalzamovať dok. k balzamovať: z. mŕtvolu
zabarikádovať dok. zatarasiť barikádou: z. cestu, vchod, z-né obloky
// zabarikádovať sa znemožniť k sebe prístup (barikádou): z. sa v byte
zabasnúť -e -ú -sol dok. subšt. dať do väzenia, uväzniť: z. zlodeja
zabaviť2, správ. zhabať, skonfiškovať
zabedákať -a dok. zanariekať, zahorekovať
zabehane prísl.;
zabehanosť -i ž.