vypovedať1 -vie -vedia -vedz! dok.
1. vysloviť (význ. 1, 2), povedať: nevie ani slova v.;
to sa nedá (ani) v.! ťažko to vyjadriť
2. vyhlásiť (význ. 1): v. vojnu
3. uskutočniť výpoveď (význ. 2): v. zmluvu, úver
4. (o mechanizmoch, orgánoch ap.) prestať fungovať: motor v-l (službu);
nervy mu v-li prestal sa ovládať;
žalúdok mu v-l prestal tráviť
5. zakázať pobyt, prinútiť opustiť isté miesto, vykázať, vyhnať: v. nevítanú osobu, v. nájomníka z bytu
□ v. poslušnosť neposlúchnuť;
v. boj (zaostalosti) začať bojovať (so zaostalosťou)
● bolesť na nev-nie nevýslovná;
vypovedať2 -á nedok.
1. vypovedávať, vypovedúvať (význ. 2 – 4): v-á vojnu všetkým;
jedna strana v-á dohodu;
stroj už v-á (službu);
sily mu v-jú ubúdajú
2. robiť výpoveď (význ. 1), svedčiť: v. pred súdom, (ne)v-li rovnako
nedok. vypovedávať -a, vypovedúvať -a
vypovedať ‑á ‑ajú ‑aj! dok.nedok. (svedčiť)
vypovedať ‑vie ‑vedia ‑vedz! ‑vedal dok. (vysloviť)
vypovedávať, vypovedúvať ‑a ‑ajú dok.nedok.
výpoveď ‑e ‑í ž.; výpovedný; výpovednosť ‑i ž.