výchova -y ž.
1. sústavné cieľavedomé pôsobenie na (mladého) človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj: v. v rodine, v škole, citová v., v. k samostatnosti, mať dobrú, zlú v-u
2. systematické vzdelávanie v istej oblasti: estetická v.;
telesná, hudobná v., branná v.
3. les., ovoc. sústavné cieľavedomé pôsobenie v pestovateľskej starostlivosti o dreviny: v. porastu;
vychovanosť -i ž.
vychovaný príd. kt. má dobrú výchovu, slušný, op. nevychovaný: dobre v. mladý človek;
nedok. k 1, 2 vychovávať -a
vychovávateľ -a mn. -ia m.
1. kto vychováva: rodičia sú v-mi svojich detí
2. kto vychováva z povolania: v. v domove mládeže;
vychovávateľka -y -liek ž.;
vychovávateľský príd.: v-é povinnosti, zásady
výchova ‑y ž.; výchovný; výchovne prísl.
vychovaný; vychovane prísl.; vychovanosť ‑i ž.
vychovať ‑á ‑ajú dok.
vychovávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
vychovávateľ ‑a mn. ‑ia m.; vychovávateľka ‑y ‑liek ž.; vychovávateľský