velebne prísl.;
velebnosť -i ž.
velenie -ia s.
1. vedenie vojska al. inej (ozbrojenej) skupiny: jednotné v., ujať sa v-ia
2. veliteľstvo, veliteľský zbor: hlavné v. armády
velezrada -y ž. vlastizrada;
velezradca -u mn. -ovia m. vlastizradca;
velezradkyňa -e -kýň ž.
velezradný príd.
velebiť ‑í ‑ia dok.nedok.
velebný; velebne prísl.; velebnosť ‑i ž.
velenie ‑ia ‑í s.
velezrada ‑y ž.; velezradný
velezradca ‑u mn. ‑ovia m.; velezradkyňa ‑e ‑kýň ž.; velezradcovský