vykonávateľ -a mn. -ia m. kto niečo vykonáva: v. spravodlivosti, v. príkazu;
vykonávateľka -y -liek ž.;
vykonávateľský príd.
nedok. k 1, 2 vykonávať -a: v. dozor;
v. funkciu zastávať
vykonávateľ ‑a mn. ‑ia m.; vykonávateľka ‑y ‑liek ž.; vykonávateľský
vykonávať ‑a ‑ajú dok.nedok.