vlastníctvo -a s.
1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a;
→ duchovné v.
vlastniť ‑í ‑ia dok.nedok.
vlastník ‑a mn. ‑ci m.; vlastníčka ‑y ‑čok ž.; vlastnícky príd.prísl.; vlastníctvo ‑a s.