opak. vláčievať -a
opak. vláčievať sa
vláčne prísl.;
vláčnosť -i ž.
vlačuhy -čúh ž. pomn. zvlače
vláda -y vlád ž.
1. najvyšší výkonný orgán št. moci, zbor ministrov s jeho predsedom: predseda v-y, členovia v-y, zostaviť (novú) v-u, zasadnutie v-y;
vec prerokúvaná vo v-e na schôdzke vlády
2. spravovanie štátu; moc, vládnutie: v. sociálnych demokratov;
ujať sa, zmocniť sa v-y;
za v-y Mateja Korvína počas panovania
3. rozhodujúce postavenie, vplyv; nadvláda, moc: v. kapitálu, v. hŕstky mocných;
pren. v. zimy
vladárka -y -rok ž.;
vladársky príd.: v. rod
vládcovský príd.
vládkyňa -e -kyň ž.;
vládnuť -e -u -dol -uc -uci nedok.
1. byť panovníkom, panovať: v krajine v-li králi, neobmedzene v. (nad podmaneným územím)
2. mať polit. moc, vykonávať vládu: v niektorých krajinách v-u ľavicové strany
3. mať rozhodujúci vplyv: v dome v-e hlava rodiny
4. vedieť narábať, ovládať (význ. 3): v. štetcom, sláčikom;
pren. v. perom, slovom byť dobrý štylista, rečník
5. zvyčajne sa vyskytovať, byť, panovať: všade v-la disciplína, poriadok;
na severe v-e tundra prevláda
vládychtivosť -i ž.
vládychtivý príd. túžiaci, dychtiaci po vláde: v. človek, v-é sily;
vlahový príd.: v. deficit
vlajkonosič -a m. kto nesie (v sprievode) vlajku, zástavu
vlajkosláva -y ž. kniž. slávnostná výzdoba vlajkami, zástavami
vlajočka -y -čiek ž. zdrob.
vlak -u m. koľajový dopr. prostriedok na väčšiu vzdialenosť, súprava vozňov s lokomotívou: osobný, nákladný v., motorový v., cestovať v-om, čakať na v., meškajúci v.;
ušiel mu v. i fraz. premeškal vhodnú príležitosť;
vlákenko -a -niek s. zdrob.
vlákninový príd.
vláknitosť -i ž.
vláknový príd.;
vlakvedúci m. vedúci vlakovej čaty
vlamačský príd.: v-é náčinie
vlaňajší príd. týkajúci sa vlaňajška, minuloročný, lanský: v-ia úroda, zima, v-ie udalosti
vlas -u obyč. mn. vlasy -ov m.
1. útvary podobné jemným vláknam tvoriace prirodzenú pokrývku hlavy človeka: tmavé, šedivé, husté, kučeravé v-y;
vytrhnúť si v., v-y mu vypadávajú
2. srsť, chlpy: v-y na štetci;
konské v-y hriva
3. čo pripomína vlasy: v-y na kukurici;
text. srstnatý povrch tkaniny
● expr. v-y mu → dupkom vstávajú;
skočili si do v-ov začali sa hádať, biť;
ani v. na hlave sa mu neskrivil nič sa mu nestalo;
vlasáč -a m. pejor. príslušník skupiny výstrednej mládeže (s nápadnými vlasmi); (mladý) muž s dlhými vlasmi
vlasatosť -i ž.
vlásie -ia s. hromad. vlasy (význ. 2): konské v.
vlasisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.
vláskový príd.;
vlásočnica -e -níc ž. odb.
1. úzka rúrka, v kt. sa prejavuje kapilarita, kapilára
2. cieva s najmenším priemerom, kapilára;
vlásočnicový príd.: v-é krvácanie
vlasový príd.: v-é korienky;
v-á čiara tenká;
vlašský príd. k Vlach, Vlašsko, Vlachy: v. šalát majonézový s údeninou a zeleninou;
v-é orechy plody orecha (pravého), orechy
vlastenecký príd.: v. cit, čin;
vlastenecky prísl.: v. zmýšľať;
vlastenectvo -a s.: prejav v-a
vlastenka -y -niek ž.;
vlastiveda -y ž. súhrn hist., geogr., prírodovedných a i. vedomostí o vlasti; príslušný vyučovací predmet (v zákl. škole);
vlastivedný príd.: v. výskum, v-é disciplíny;
v. zájazd
vlastizrada -y ž. zločin proti základom štátu, velezrada;
vlastizradca -u mn. -ovia m. kto sa dopustil vlastizrady;
vlastizradkyňa -e -kýň ž.;
vlastizradný príd.
vlastníčka -y -čok ž.;
vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo;
v. sa správať
vlastníctvo -a s.
1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a;
→ duchovné v.
vlastnoručne prísl.: v. podpísaný
vlastnoručný príd. uskutočnený, zhotovený vlastnou rukou: v. podpis, v. výrobok;
vlastnostný príd.: v-é prídavné mená
vlastný príd.
1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj, op. cudzí: mať v. dom, (ne)mať v. telefón;
mäso vo v-ej šťave;
zhotovený v-mi rukami, konať z v-ho popudu, nepočuť v-ho slova
2. citovo, pokrvne spriaznený, príbuzný: nepoznal (svoju) v-ú ženu, prijať dieťa za v-é;
v. brat, syn pokrvný, op. nevlastný
3. vlastnoručne zhotovený; týkajúci sa samého autora, tvorcu: (vystavovať) v-é fotografie;
v. portrét, v. životopis;
v. gól do bránky svojho mužstva
4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: v. proces prebieha automaticky, k v-ej téme sa nedostal;
spôsoby jemu v-é;
lingv. v-é meno pomenúvajúce jednotlivinu toho istého druhu
● vidieť niečo na v-é oči, počuť na v-é uši osobne;
stáť na v-ých nohách byť nezávislý;
pocítiť niečo na v-ej koži sám skúsiť;
robiť niečo na v-ú → päsť;
→ učiť sa na v-ej škode, na v-ých chybách;
→ gól do v-ej bránky
vlažne prísl.;
vlažnosť -i ž.
Vlača ‑e ž.; Vlačan ‑a mn. ‑ia m.; Vlačianka ‑y ‑nok ž.; vlačiansky
Vlachovo ‑a s.; Vlachovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vlachovčanka ‑y ‑niek ž.; vlachovský
vláčievať ‑a ‑ajú dok.nedok.; vláčievať sa
vláčny; vláčne prísl.; vláčnosť ‑i ž.
vlačuhy ‑čúh mn.pomn.ž.
vládať ‑dze ‑dzu ‑dal dok.nedok.
vládca ‑u mn. ‑ovia m.; vládkyňa ‑e ‑kyň ž.; vládcovský
Vladiča ‑e ž.; Vladičan ‑a mn. ‑ia m.; Vladičanka ‑y ‑niek ž.; vladičský
Vladimír ‑a mn. ‑ovia m.
Vladimíra ‑y ‑mír ž.
vládnuť ‑e ‑u ‑dol ‑uc ‑uci dok.nedok.
vládychtivý; vládychtivo prísl.; vládychtivosť ‑i ž.
vlajka ‑y ‑jok ž.; vlajkový; vlajočka ‑y ‑čiek ž.
vlajkonosič ‑a m.
vlajkosláva ‑y ž.
vlak ‑u m.; vlakový; vláčik ‑a m.
vlákať ‑a ‑ajú dok.
vláknina ‑y ‑nin ž.; vlákninový
vláknitý; vláknitosť ‑i ž.
vlákno ‑a ‑ken/‑kien s.; vláknový; vlákenko ‑a ‑niek s.
vlakvedúci [‑gv‑] ‑eho m.
vlámačka ‑y ‑čiek ž. (vlámanie)
vlámanie ‑ia ‑í s.
vlámať sa ‑e ‑u dok.
vlaňajšok ‑ška m.
vlani prísl.
vlas ‑u mn. ‑y ‑ov m.; vlasový; vlások ‑ska/‑sku m.; vláskový; vlasisko ‑a ‑sísk jedn.m.s.
vlasáč ‑a m.
vlasatý; vlasato prísl.; vlasatosť ‑i ž.
vlasec ‑sca m.
vlásenka ‑y ‑niek ž.
vlásie ‑ia L ‑í s.
vlásnička ‑y ‑čiek ž.
vlásočnica ‑e ‑níc ž.; vlásočnicový
vlašský; vlašské orechy
vlasť ‑i ‑í ž.
vlastenec ‑nca m.; vlastenka ‑y ‑niek ž.; vlastenecký; vlastenecky prísl.; vlastenectvo ‑a s.
Vlastimil ‑a mn. ‑ovia m.
vlastiveda ‑y ž.; vlastivedný
vlastizrada ‑y ž.; vlastizradný
vlastizradca ‑u mn. ‑ovia m.; vlastizradkyňa ‑e ‑kýň ž.
vlastne čast.st.
vlastník ‑a mn. ‑ci m.; vlastníčka ‑y ‑čok ž.; vlastnícky príd.prísl.; vlastníctvo ‑a s.
vlastniť ‑í ‑ia dok.nedok.
vlastnoručný; vlastnoručne prísl.
vlastnosť ‑i ‑í ž.; vlastnostný
vlastný; vlastnou rukou, r.skr. v. r.
vľavo prísl.
vlažný; vlažne prísl.; vlažnosť ‑i ž.