veľa viac(ej)
I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. veľké množstvo, veľký počet, rozsah, mnoho, op. málo: v. ľudí, v. peňazí, v. trápenia
● v. šťastia, úspechov! pozdrav, želanie;
mať v. → rečí
II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap. deja, mnoho, op. málo: v. jesť, hovoriť, v. napršalo
● čo je v., to je v. to presahuje mieru;
v. nechýbalo skoro sa prihodilo niečo, obyč. nepríjemné;
to za v. nestojí to nemá hodnotu
veľavravne prísl.;
veľavravnosť -i ž.
veľavravný príd.
1. (zbytočne) veľa rozprávajúci, mnohovravný: v. človek
2. veľa naznačujúci, sľubujúci, mnohovravný: v. pohľad výrečný;
veľavážený príd. kniž. veľmi vážený (obyč. v oslovení, v adrese): v-é publikum, v. pán
veľavýznamne prísl.: v. sa usmievať
Veľaty ‑liat L ‑och m.mn.pomn.; Veľatčan ‑a mn. ‑ia m.; Veľatčanka ‑y ‑niek ž.; veľatský
veľa viac viacej čísl.neskl.prísl.
veľakrát, veľa ráz čísl.neskl.
veľavravný; veľavravne prísl.; veľavravnosť ‑i ž.
veľavýznamný; veľavýznamne prísl.