veta -y viet ž.
1. zákl. komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca význ. a formálny celok: presne formulované v-y, spájať slová do viet;
nevie povedať súvislú v-u neobratne sa vyjadruje;
gram. oznamovacia, jednočlenná v., hlavná, vedľajšia v.
2. formálne uzavretá hud. myšlienka, samostatná časť cyklickej hud. skladby
3. odb. poučka: Pytagorova, Euklidova v.;
vetcho prísl.: v. oblečený;
vetchosť -i ž.
veterina -y ž. slang. veterinárstvo, zverolekárstvo: študovať v-u
veterinár -a m. odborník vo veterinárstve, zverolekár; študent veterinárstva;
veterinárka -y -rok ž.;
veterinárstvo -a s. veda o chorobách zvierat, zverolekárstvo;
veterno vetná prísl.: je v.;
veterník [-ť-] -a m.
1. figúrka na ukazovanie smeru vetra: v. na štíte domu
2. hračka v podobe otáčajúcej sa ružice: papierový, celuloidový v.
3. zákusok v podobe takejto ružice: krémový v.
veteránka -y -nok ž.;
veteránsky príd.
vetička -y -čiek ž. zdrob. expr.
vetný príd. k 1: v-á konštrukcia, v. celok, v-á súvislosť, v. prízvuk;
v. člen;
v. základ zákl. člen jednočlennej vety;
veto -a s. vyjadrenie nesúhlasu, ktorým možno prekaziť uskutočnenie nejakého rozhodnutia: právo v-a, vysloviť v.
vetovať dok. i nedok. vyslovením veta znemožniť, znemožňovať prijatie: v. návrh rezolúcie
vetrací príd. určený na vetranie, ventilačný: v. otvor, v-ia šachta
vetranie -ia s. ventilátor; vetrák: zapnúť v.
vetrať nedok.
1. vymieňať vzduch (v uzavretom priestore): v. byt, slabo v-ná miestnosť
2. vystavovať účinkom vzduchu, prevetrávať; vysúšať: v. periny, šatstvo
vetrisko -a -ísk s., v jedn. i m. zvel.
vetristo prísl. i vetná prísl.: vonku je v.
vetrolamový príd.
vetromilný príd.: bot. v-é rastliny ktorých peľ je prenášaný vetrom
vetroplach -a mn. -ovia m. expr. pobehaj: mladý v.
Veterná Poruba ‑ej ‑y ž.; Veternoporubčan ‑a mn. ‑ia m.; Veternoporubčanka ‑y ‑niek ž.; veternoporubský
veta ‑y viet ž.; vetný; vetička ‑y ‑čiek ž.
vetchý; vetcho prísl.; vetchosť ‑i ž.
veterinár ‑a m.; veterinárka ‑y ‑rok ž.; veterinársky; veterinárny; veterinárstvo ‑a s.
veternica [‑ť‑] ‑e ‑níc ž.
veterník [‑ť‑] ‑a m.
veterán ‑a ANmn. ‑y m.neživ.živ.
veterán ‑a mn. ‑i m.živ.; veteránka ‑y ‑nok ž.; veteránsky
vetník ‑a m.
veto ‑a s. (nesúhlas)
vetovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
vetranie ‑ia s.
vetrať ‑á ‑ajú dok.nedok.
vetristý; vetristo prísl.
vetriť ‑í ‑ia dok.nedok.
vetrolam ‑u m.; vetrolamový
vetroplach ‑a mn. ‑ovia m.
vetrovka ‑y ‑viek ž.; vetrovkový
vetva ‑y ‑tiev ž.; vetvový; vetvička ‑y ‑čiek ž.
vetviť sa ‑í ‑ia dok.nedok.