vek -u m.
1. obyč. mn. (dlhý) časový úsek: pretrvať v-y;
expr.: celé v-y veľmi dlho;
na večné v-y navždy;
od v-ov odpradávna
2. obdobie niečím typické, éra: atómový v.
3. obdobie (ľudského) života udávané v rokoch: v mladom, útlom v-u, školský, predškolský v.;
vyspelý na svoj v., dožiť sa vysokého v-u;
odhadnúť v. zvieraťa, stromu
4. kniž. (ľudský) život: v šesťdesiatom roku svojho v-u
5. pokročilé obdobie života, staroba: choroby idú s v-om, otec je už vo v-u
● zlatý v. obdobie rozkvetu;
veko -a viek s. príklop nádoby, schránky ap., vrchnák: v. škatule, skrinky, prikryť súdok v-om, zdvihnúť v.;
vekový príd.: v. rozdiel;
vekslovať nedok. hovor. pejor. nezákonne obchodovať s cudzími valutami, ukradnutým a pašovaným tovarom ap.: v. na ulici;
živí sa v-ním
vekslácky príd.;
veksláctvo -a s.
veksláčka -y -čok ž.;
vektorový príd.
vek ‑u m.; vekový; vekovo prísl.
veko ‑a viek s.
vekslák ‑a mn. ‑ci m.; veksláčka ‑y ‑čok ž.; vekslácky; veksláctvo ‑a s.