uznať dok.
1. prejaviť porozumenie, pochopiť: ty mi nič neu-š! u-j, že nemôžem ináč
2. po predchádzajúcom zdráhaní pripustiť, priznať: u. svoj omyl, u. pravdivosť niečoho
3. po úvahe nadobudnúť isté presvedčenie: u. konanie za správne, za vhodné;
urob, ako za najlepšie u-š
4. úradne vyhlásiť platnosť niečoho; potvrdiť, schváliť: u. štát, vládu;
lekár u-l pacienta za práceneschopného;
rozhodca (ne)u-l gól;
poľnohosp. u-né osivo, plemeno
5. zhodnotiť, oceniť: u. zásluhy, ochotu;
vedieť u. aj prácu iných;
uznať ‑á ‑ajú dok.