usilovnosť -i ž.
usilovný príd. kt. sa usiluje, príčinlivý; svedčiaci o úsilí: u. žiak, u. pomocník;
u-é ruky pracovité;
u-á práca;
úsilne prísl.
úsilný príd.: ú. pochod;
usilovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
usilovný; usilovne prísl.; usilovnosť ‑i ž.
úsilie ‑ia ‑í s.; úsilný; úsilne prísl.