úrad -u m.
1. admin. orgán; jeho budova: ústredné ú-y;
Ú. vlády SR;
poštový ú., migračný ú., ú. práce;
ísť vybaviť niečo na ú.;
hovor. chodiť, behať po ú-och;
z ú-ov vychádzajú zamestnanci
2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenia v istom orgáne: zodpovedný ú. ministra, ujať sa svojho ú-u, zbavili ho ú-u;
úradík -a m. zdrob. expr.
úradníček -čka mn. -ovia m. zdrob. iron.
úradníčka -y -čok ž.;
úradnícky príd.: ú. plat;
ú-a vláda zložená z úradníkov al. odborníkov (nie zo zástupcov polit. strán);
úradníctvo -a s. hromad. úradníci;
úradnosť -i ž.;
uránový príd. k 1: u-á ruda
urastene prísl.;
urastenosť -i ž.
nedok. urážať -a
nedok. urážať sa
urazene prísl.;
urazenosť -i ž.
urazený príd. kt. sa urazil; zasiahnutý urážkou: u-á pýcha, u-é sebavedomie, cítiť sa (hlboko) u.;
urážlivo prísl.;
urážlivosť -i ž.
úrazový príd.: ú-é vozidlo;
ú-é poistenie;
urbanistický príd.: u-é riešenie;
urbanisticky prísl.
urbanistka -y -tiek ž.;
urbanizácia -ie ž. proces sústreďovania hosp. a kult. života do veľkých miest na úkor vidieka;
urbanizačný príd.
urbanizmus -mu m. odbor zaoberajúci sa výstavbou miest podľa tech. a est. požiadaviek;
určenie -ia s.
1. rozhodnutie o niečom, vymedzenie, stanovenie: u. trestu;
gram. → príslovkové u.
2. poslanie; cieľ: slúžiť svojmu u-iu;
vyššie u.;
pošt. miesto u-ia cieľ zásielky
určiť urč/-i! dok.
1. vopred rozhodnúť o niečom al. o niekom, urobiť záver: u. ceny, poradie, u. termín odchodu;
u. zostavu mužstva;
u. veliteľov, vedúcich skupín ustanoviť
2. zamerať na istý cieľ: film je u-ený mládeži;
zrno u-ené na siatie
3. uvažovaním, skúmaním zistiť: u. počet, polohu niečoho, u. krvnú skupinu, u. svetové strany;
odb.: u. rastlinu, živočícha;
trojuholník je jednoznačne u-ený troma stranami;
II. určite čast. vyj. istotu, isto, bezpochyby: u. sa vráti, to u. všetci čítali
určitosť -i ž.
určitý príd.
1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie;
gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby);
u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)
2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni
3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;
nedok. určovať
uremický príd.
urgenčný príd.
urgentne prísl.;
urgentnosť -i ž.
urgentný príd. kniž. súrny, neodkladný: u-á správa, u. prípad;
urgovať nedok. i dok. (opätovne) žiadať, pripomenúť vykonanie, vybavenie niečoho sľúbeného, objednaného ap.; (po)súriť: u. objednávku, žiadosť;
u. medzimestský hovor
urnový príd.: u. háj
urobiť dok.
1. vykonať nejakú činnosť, spraviť: u. si (svoju) robotu, u-l všetko, čo chcel;
čo u-íš? ako sa rozhodneš? u. skúšku, doktorát zložiť;
u. si večernú školu absolvovať
2. vyrobiť, zhotoviť (z materiálu); utvoriť, spraviť: u. z dosák lavičku, u. košík z prútia;
u. praženicu, u. raňajky;
u. uzol, značku na niečom
3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A) al. iným slovným druhom, spraviť: u. rozhodnutie, u. vyhlásenie, u. výber, u. poznámku, u. priestupok, u. chybu;
hovor. u. kariéru dosiahnuť;
u. poplach, škandál vyvolať;
u. poriadok upratať i fraz. zakročiť
4. zmeniť stav niekoho, niečoho, spraviť niečím, nejakým: u-li ho veliteľom;
prostredie u-lo z neho iného človeka;
u. z rybníka kúpalisko
5. spôsobiť, zapríčiniť, spraviť: u. niekomu radosť, hanbu, škodu;
pes ti nič neu-í neublíži
6. naložiť nejako, spraviť: čo u-íš s toľkými peniazmi? uvidíš, čo s tebou majster u-í, keď ...
● u. niekomu po vôli vyhovieť;
expr.: u. s niekým, s niečím → krátky proces;
(ne)u. dieru do sveta (ne)vykonať niečo veľké;
u. niekomu → čiaru cez rozpočet;
u. bodku za niečím skončiť niečo;
u. kríž nad niečím vzdať sa nádeje;
u. chybný krok pomýliť sa;
u. dojem zapôsobiť;
expr.: u. si z niekoho dobrý deň utiahnuť si;
u. capa záhradníkom poveriť neprimeranou funkciou;
u-lo mu to dobre dobre mu to padlo
úrodnosť -i ž.: ú. pôdy
urologička -y -čiek ž.;
urologický príd.: u-é vyšetrenie;
u. čaj
úroveň -vne ž.
1. myslená vodorovná rovina vedená vo výške niečoho: krajina v ú-i mora, most nad ú-ou cesty
2. stupeň (vývinu) ako zákl. pri hodnotení niečoho: životná ú., vysoká, nízka ú. (kultúry, vzdelanosti);
dosiahnuť svetovú ú.;
konferencia na najvyššej ú-i za prítomnosti najvyšších predstaviteľov štátov
● to je pod jeho ú. nedôstojné preňho;
to je pod ú. slabé, podpriemerné;
nedok. urovnávať -a
úrovňový príd. k 1
urputne prísl.;
urputnosť -i ž.
uršulínsky príd.: u. kostol
urýchľovač -a m. fyz. prístroj na urýchľovanie častíc: u. elektrónov, u. iónov
nedok. urýchľovať: fyz. u-nie častíc zvyšovanie ich rýchlosti
úryvkovitosť -i ž.
úryvkovitý príd. kt. má podobu úryvku, nesúvislý, prerývaný: ú. záznam rozhovoru;
uráčiť sa ‑i ‑ia dok.
úrad ‑u m.; úradný; úradne prísl.; úradnosť ‑i ž.; úradík ‑a m.
úradník ‑a mn. ‑ci m.; úradníčka ‑y ‑čok ž.; úradnícky príd.prísl.; úradníctvo ‑a s.; úradníček ‑čka mn. ‑ovia m.
úradovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
úradovňa ‑e ‑í ž.
uragán ‑u m.
Urán ‑a m. (planéta)
urastený; urastene prísl.; urastenosť ‑i ž.
úraz ‑u m.; úrazový; úrazovosť ‑i ž.
urazený; urazene prísl.; urazenosť ‑i ž.
uraziť ‑í ‑ia dok.nedok. (prejsť)
urážka ‑y ‑žok ž.
urážlivý; urážlivo prísl.; urážlivosť ‑i ž.
úrazovka ‑y ‑viek ž.
Urban ‑a mn. ‑ovia m.
urbanizácia ‑ie ž.; urbanizačný
urbanizmus ‑mu m.; urbanista ‑u m.; urbanistka ‑y ‑tiek ž.; urbanistický; urbanisticky prísl.
určenie ‑ia ‑í s.
určiť ‑í ‑ia urč/‑i! dok.
určitý; určite, určito prísl.; určitosť ‑i ž.
určovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
urgentný; urgentne prísl.; urgentnosť ‑i ž.
urgovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
urieknuť ‑e ‑u ‑kol dok.
Urmince ‑niec mn.pomn.ž.; Urminčan ‑a mn. ‑ia m.; Urminčanka ‑y ‑niek ž.; urminský
úročiť ‑í ‑ia dok.nedok.
úroda ‑y úrod ž.
úrodný; úrodnosť ‑i ž.
urodzený; urodzene prísl.; urodzenosť ‑i ‑í ž.
úrokovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
urológia ‑ie ž.; urológ ‑a mn. ‑ovia m.; urologička ‑y ‑čiek ž.; urologický
urovnať ‑á ‑ajú dok.
urovnávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
urputný; urputne prísl.; urputnosť ‑i ž.
Uršuľa ‑e ‑šúľ ž.
uršulínka ‑y ‑nok ž.; uršulínsky
Uruguaj ‑a m.; Uruguajec ‑jca Uruguajčan ‑a mn. ‑ia m.; Uruguajka ‑y ‑jok Uruguajčanka ‑y ‑niek ž.; uruguajský
urýchlený; urýchlene prísl.
urýchliť ‑i ‑ia dok.
urýchľovač ‑a m.
urýchľovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
úryvkovitý; úryvkovite, úryvkovito prísl.; úryvkovitosť ‑i ž.
úryvok ‑vku m.